Ren bola práve na ceste k vile jej otca. Počas poslednej kontroly v nemocnici sa dozvedela vynikajúce správy. Stále sa musela pri niektorých činnostiach šetriť, no už to bolo oveľa lepšie a ona sa mohla znova nasťahovať do svojho bytu. Tešila sa na svoj pokoj, no zároveň jej bolo v prázdnom byte tak trochu smutno. Za posledné týždne si zvykla na hurhaj ôsmych spolubývajúcich.
Ledabolo zaparkovala na príjazdovej ceste vyhradenej pre autá hostí. Vypla motor a následne vyšla z auta s kyticou krvavo červených ruží v rukách. Predtým než pôjde k otcovi sa rozhodla ísť k súkromnému pomníku jej mamy. Dnes by mala narodeniny a Ren v tento deň chýbala viac než v ktorýkoľvek iný.
„Ďakujem za všetko, mami," prehovorila prvýkrát s úsmevom. Až do tohto momentu sa na tomto mieste nikdy nedokázala úprimne usmievať.
Ruže zbavené tŕňov starostlivo vložila do vázy a s posledným pohľadom na fotku osoby jej srdcu najbližšiemu odišla. Nechcela, aby jej otec pridlho čakal.
Znova raz kráčala honosnou chodbou. Jediné, čo ju sprevádzalo bol zvuk vysokých opätkov, na ktoré si popravde počas doby liečby úplne odvykla. Svoju pozornosť preniesla na mohutné dvere, do ktorých následne vošla bez klopania. Viac ju už neprekvapovala Taeyeongova prítomnosť v tejto miestnosti.
„Vitaj, dcérka," zvolal s falošným úsmevom na perách jej otec. V mysli nad tým len pretočila očami, no v skutočnosti sa falošne usmiala a posadila sa do pohodlného kresla hneď vedľa jej nastávajúceho snúbenca.
„Kedy budú zásnuby?" spýtala sa bez akýchkoľvek okolkov. Chcela sa čo najskôr vrátiť do svojho bytu, aby mohla sledovať rozpozeraný seriál na Netflixe.
„Ako vždy, ideš priamo na vec, no odpoviem ti. Budú túto sobotu. Dúfam, že sa nikomu z vás znova nič nestane," prísne si prezrel oboch mladých ľudí sediacich oproti nemu. Celú túto frašku so svadbou chcel mať z krku, aby sa jeho dcéra mohla konečne prebrať jeho miesto a on mohol ísť do vytúženého dôchodku.
„Fajn, miesto a čas mi pošli v e-maily. Odchádzam," s otcovými prikývnutím sa s menšími ťažkosťami postavila a opustila miestnosť len preto, aby ju po niekoľkých metroch dobehol tmavovlasý mladý muž.
„Ren," prehovoril a sledoval ako zastala, no neotočila sa.
„Viem, čo chceš povedať, no mal by si vedieť, že celú túto frašku so zásnubami a svadbou beriem ako nevyhnutnú povinnosť voči rodine a gangu. Nijaký iný význam to pre mňa nemá," hovorila pomaly a rozhodne. Taeyeong ani na chvíľu nepochyboval o jej slovách. Skutočne o nich bola presvedčená a jeho mrzelo, že musela podstúpiť tak veľkú obeť len kvôli rozhodnutiu jej otca.
„Nechcem, aby sme boli naďalej na nože. Bolo odo mňa detinské ako som sa správal. Mrzí ma to."
Až pri týchto slovách naňho Ren preniesla svoj zrak. Videla, že to myslí vážne a jeho úmysly boli skutočne kajúcne.
„Fajn," prehovorila jednodslovne a pobrala sa preč z tohto domu. Nemala náladu strácať s ním čas. Najmä nie dnes. Vlastne. Náladu na jeho vrtochy nemala nikdy.
„Ren, počkaj."
„Čo zase chceš?!" nepríjemne naňho zavrčala, no nezastavila sa v chôdzi.
„Dovoľ mi, aby som ti kúpil šaty. Je to chabé ospravedlnenie, no aspoň takto ti chcem vynahradiť všetko, čím si si musela za posledný mesiac prejsť," pokúšal sa získať si jej pozornosť, no neúspešne.
„Šaty už mám, ale tvoju snahu aj tak neoceňujem. Ako odškodné by som si zaslúžila oveľa viac než len obyčajné šaty, ktoré aj tak skončia zabudnuté niekde v rohu môjho šatníka," odfrkla mu neotáčajúc sa.
Obraz jej prastarých rodičov zavesený nad vchodovými dverami bol pre ňu zaujímavejší. Pamätala si ako ho zvykla obdivovať, keď bola malým dieťaťom. Jej otec sa vtedy správal inak. Rozprával jej príbehy o ich nehynúcej láske, ktorá im vydržala až do smrti.
Ren presne po takej láske túžila, no s človekom, ktorý ju nezradí hneď po prvom sexe.
Nečakala na jeho odpoveď, pretože popravde ju nezaujímala. Snažil sa, no všetky tie roky ponižovania a výsmechu nezmiznú len tak lusknutím prsta.
„Ľúbim ťa, Ren," skôr než stihla nastúpiť do svojho luxusného športiaka začula slová, z ktorých by sa jej pred niekoľkými rokmi roztriasli nohy a rozbúšilo srdce. Dnes sa však nestalo nič z toho. Jej srdce po všetkom, čo vykonal ostalo chladné, a preto jej reakcia bola pochopiteľná.
Tmavovlások očakával pobavený smiech vychádzajúci z jej pier, no aj tak mu to lámalo srdce, keď sa to stalo. Stojac vo dverách si povzdychol a sledoval to ako bez jediného pohľadu nastúpila do svojho auta značky Audi a šikovne vymanévrovala z pozemku patriacemu jej otcovi.
Až po tom, čo sa mu stratila z dohľadu si zničene povzdyhol. Vo svojom srdci cítil prázdnotu, ktorú pomaly zapĺňala bolesť. Netušil kedy a hlavne ako, no zamiloval sa do nej.
„Raz svoj postoj zmení a vtedy ťa bude milovať viac než ty ju. Musíš mať s ňou trpezlivosť," ozval sa za ním jeho budúci svokor, ktorý stál uprostred priestrannej chodby hľadiac na obraz jeho ženy.
„Museli ste ju milovať."
Po týchto slovách, ktoré opustili pery mladšieho z nich sa stalo hneď niekoľko vecí.
Taeyeong si rýchlo zakryl dlaňou ústa ospravedlňujúc sa za príliš osobnú poznámku. Starší z nich sa však nad tým len zasmial a prikývol.
„Boli sme ako oheň a voda, no napriek tomu bola naša láska to najsilnejšie puto aké mohlo na tomto svete existovať a verím, že láska medzi tebou a Ren bude rovnako silná," toto bolo prvýkrát, čo Taeyeong videl nehu a lásku v očiach šéfa toho najväčšieho a najsilnejšieho gangu v Kórei.
„Možno raz," zašomral si popod nos tmavovlasý chlapec taktiež hľadiac na obraz ženy, ktorá dala život jeho snúbenici. Musel uznať, že Ren zdedila krásu po svojej matke. Po svojom otcovi mala odvahu a silného ducha.
Dokonalá kombinácia.
„Poznám svoju dcéru. Viem, že pre ňu budeš dokonalým manželom, tak si trochu ver a hlavne sa nevzdávaj," šibalsky sa naňho usmial pán Moon a hneď potom odišiel, čím nechal tmavovláska stáť vo vchodových dverách.
„Možno má pravdu," znova si povzdychol a taktiež sa vybral na odchod.
Čaká ho tŕnistá cesta k dievčininmu srdcu a vedel, že ona mu ju rozhodne vôbec neuľahčí, no vedel jedno.
Nevzdá sa, pretože ona za to stojí.
Ospravedlňujem sa ľudkovia za pauzu. Posnažím sa čoskoro vydať nové časti, no netuším kedy to bude 😅
VOCÊ ESTÁ LENDO
Butterfly (L.TY)
FanficNikto sa nechcel zapliesť s jej rodinou, pretože všetci poznali zoznam smrti, ktorý vlastnila. Bola mladá a nespútaná... Až do doby, kým jej otec nerozhodol inak a jej svet sa neprevrátil naruby. *** „Veď sa na ňu pozri! Je plochá ako doska!" dobera...