Butterfly (L.TY)

19

„Ty si naozaj koleduješ o poriadny trest, ktorý ťa neminie."

Tri páry prekvapených očí sa teraz upierali na osobu, ktorá bez pohnutia ležala na svojom mieste a stále udržiavala jej citlivé očká zatvorené. Zdalo sa im akoby to ani nemohla byť pravda. Veď sa predsa ani nepohla.

„Mám pocit, že mi čoskoro vypálite diery do pokožky, takže s tým zízaním radšej prestaňte," prehovorila a tým preťala mŕtvolne ticho, v ktorom by náhodný okoloidúci počul aj dopadnutie špendlíka na zem. Pomaly otvárala svoje stále unavené oči pričom jej na perách pohrával jemný úškrn.

Áno, Moon Ren, ktorá len tak tak unikla smrti sa ešte len pred pár sekundami prebudila a už sa uškŕňa ako malé zlomyseľné dieťa.

„Noona, ty žiješ!" nadšene skríkol Jaemin, ktorý sa zo šoku spamätal ako prvý.

„To neznamená, že sa vyhneš trestu," nebezpečne naňho zagánila. Čakala, že sa zarazí alebo aspoň nahodí ten pohľad strachu a pochybností, ktorý mal z času na čas, keď vyhlásila, že má na krku ďalší trest, no nestalo sa tak. Jeho čierne očká zažiarili šťastím ako dva obrovské reflektory.

„To nevadí. Hlavne, že si sa prebudila. S radosťou prijmem akýkoľvek trest, nech by to znamenalo čokoľvek, noona," hnedovlasý chlapec sa usmieval od ucha k uchu, čo Ren na jednu stranu potešilo, no na tú druhú zarmútilo. Nedokázala ubrániť spomienkam na svoj boj. Na strach v jeho očiach. Pociťoval hrôzu, ktorá sa jej zabodávala až niekde hlboko pod kožu a spôsobovala mrazivý pocit.

„Až to zistí, nikdy na teba nebude pozerať takto. Už nikdy nebude k tebe vzhliadať ako to robil doteraz." ozvalo sa jej svedomie, čo spôsobilo pocit horší akoby ju niekto udrel päsťou priamo do brucha.

„Toto ti neskôr ešte pripomeniem, Jaeminie," pokúsila sa o úsmev, no vedela, že sa jej to nepodarilo. Namiesto toho vystrúhala nejakú divnú grimasu, ktorá sa ani zďaleka nemohla podobať na úsmev.

„Ren, som tak rád, že si v poriadku. Bál som sa o teba," ozval sa Taeil, ktorý rovnako ako jeho mladší kamarát podišiel čo najbližšie k posteli, aby mohol byť pri svojej sestričke. Pociťoval neskutočnú úľavu. Akoby počas dlhých dní strávených v nemocnici blúdil bludiskom bez východu spútaný obludných v reťaziach a v tomto momente dosiahol cieľ. Reťaze, ktoré zvierali jeho telo aj dušu zázračne zmizli. Neuvedomoval si ako veľmi strach zužoval jeho dušu aj myseľ až dokým sa ho nezbavil.

„Oppa, som v poriadku, no mám strach o teba. Vyzeráš ešte horšie ako Jaemin," ozvala sa stále ešte zoslabnutým a zachrípnutým hláskom, ktorý ona sama nespoznávala.

„Taeil, hovorili sme ti, že sa ťa zľakne v momente, keď ťa zbadá," prihovorila sa mu nežne Soomi, na ktorú Ren vrhla skúmavý pohľad. Zaujímalo ju v akom vzťahu je s jej bratom.

„My sa ešte nepoznáme, takže poprosím tvoje meno, rodné číslo, kreditku aj s pin kódom, celú tvoju identitu a pohár vody," prehovorila na neznámu pričom sa snažila, aby jej čudný hlas vyznel, čo najviac hrôzostrašne, no najmä chcela, aby to vyznelo dôveryhodne. Dievčina nízkeho vzrastu celá stuhla a zatvárila sa skutočne vyľakane, čo Ren donútilo slabo sa zasmiať, aj keď ju aj pri takýchto nepatrných pohyboch bolelo celé telo.

„Nemusíš sa báť, Soomi. Ren, iba žartovala," Taeil sa snažil upokojiť svoju kamarátku, keď si všimol jej reakciu. Neuniklo mu ani to ako celá zbledla až tak veľmi, že by mohla v pohode splývať s bielou stenou, ktorá sa nachádzala hneď za ňou, ak by chcela.

„Ten pohár vody som myslela vážne. Nemusíš ju až takto klamať, braček," utrúsila akoby sa nič nedialo a ona nepožiadala neznámu osobu o celú jej identitu.