Butterfly (L.TY)

17

„Vyzeráš hrozne," poznamenal najstarší chlapec žijúci v dorme členov podskupiny Dream, keď zbadal svojho kamaráta o pol siedmej ráno v kuchyni s kávou v ruke. Pod očami mal tmavé kruhy a celkovo vyzeral akoby bol jednou nohou v hrobe.

„Cítim sa tak," Jaemin sa rozhodol po chvíli prehovoriť zachrípnutým hlasom a znova si odpil z tej blahodárnej tekutiny, bez ktorej by pravdepodobne nebol schopný fungovať.

„Si chorý?" spýtal sa starostlivo Renjun a pozorne sledoval mladšieho z nich, ktorý len záporne pokrútil hlavou.

„Chceš sa vyrozprávať? Vieš, že by som pokojne mohol byť psychológom," skúšal to ďalej, no mladší znova len pokrútil hlavou a znova si odpil z kávy.

„Je to na konverzáciu, no s niekým iným," odpovedal Jaemin a pokúsil sa o úsmev, ktorý ale nevyšiel podľa jeho predstáv. Namiesto úsmevu vystrúhal divnú grimasu, na ktorej sa Renjun začal nahlas smiať, čo vylákalo z postelí aj ostatných členov.

„Renjun sklapni! Je skoré ráno!" sťažoval sa zaspatý Chenle, ktorého hyung zobudil svojím hlasným smiechom.

„Len sa pozrite na Jaemina," miestnosťou sa okrem smiechu najstaršieho ozval aj pobavený hlas najmladšieho z nich, ktorý sa pustil do smiechu tiež.

„Fakt na popukanie," pretočil očami objekt smiechu dvoch chlapcov, ku ktorým sa už stihol pridať už aj Chenle.

„Jaeminie, veď vyzeráš ako medvedík čistotný, ktorý je závislý na káve," zasmial sa aj Jeno, keď pozrel na svojho najlepšieho kamaráta.

„Haha, Jeno. Toto je prvýkrát, čo si naozaj vtipný," odpovedal zničene mladší na čo sa všetci členovia okrem dvoch najlepších kamarátovi začali smiať ešte viac.

„Povedzte manažérovi, že si na dnes beriem voľno. Pôjdem pozrieť Ren," prehovoril Jaemin, keď sa všetci upokojili.

„Mám ťa tam odviesť?" spýtal sa pohotovo jeho najlepší kamarát, ktorý len nedávno úspešne ukončil vodičský kurz a teraz hľadal každú príležitosť k tomu, aby mohol šoférovať.

„Vďaka hyung, ale nie. Nezabúdaj, že dnes máš to fotenie, na ktorom musíš byť. Ja sa nejak zariadim," odpovedal mu mladší na čo Jeno len prikývol a potichu sledoval ako hnedovlasý dopil kávu a bez ďalších slov odišiel do svojej izby. Vedel, že sa niečo stalo, no zatiaľ nevedel čo. Určite sa v najbližšej dobe pokúsi pomôcť mu najviac ako sa len bude dať.

***

„Takže namiesto Taeila je tu iná chodiaca mŕtvola?" spýtala sa veselo Soomi, keď Jaemin vošiel do izby, kde ležala Ren.

„Nie som chorobne závislý masochista, ktorý trápi svoju už beztak chorú myseľ aj telo nedostatkom odpočinku a normálneho jedla. Narozdiel od neho ja som nemohol spať len jednu noc, navyše ja som bol za lekárom," odvrkol jej a zahľadel sa na spiacu dievčinu. 

Vôbec nevyzerala tak ako obyčajne alebo tak ako vyzerala v jeho sne. Tam bola nádherná, no najmä zdravá. Ďalšia vec, ktorú musel podotknúť bola tá, že v jeho sne bola krutou a nemilosrdnou vrahyňou, ktorá pred jeho očami podrezala hrdlo človeku, ktorý ho uniesol a vraj mu nepekne ublížil.

„Všetci ste v tej vašej skupine takýto milí?" podotkla urazene Soomi sledujúc jemné črty chlapcovej tváre. Bol pekný, to musela uznať, no bol ešte stále istým spôsobom dieťaťom. Nevedela presne určiť, čo ju prinútila myslieť o ňom ako o dieťati, no bolo na ňom niečo nezvyčajné, čo sa bežne nenájde u 19 ročného mladého muža.

„Iba keď sme nevyspatí alebo niečo sa niečo nepekne poserie," odpovedal jej a tentoraz sa prinútil usmiať sa na sestričku, ktorá tu oxidovala a očividne sa nemala na odchod.

„Bacha na jazyk okrem toho, že ťa počuje pacientka, počujem ťa aj ja," pohrozila mu prstom rovnako ako včera Taeilovi, no to Jaemin vedieť nemohol, nemal odkiaľ.

„Po výcviku a všelijakých trestoch od Ren sa ťa nebojím. Skôr som dúfal, že sa preberie a dá mi riadnu po hlave. Prijal by som to oveľa radšej, než vidieť ju takto," priznal sa Jaemin nespúšťajúc zrak z osoby, ktorú mal radšej, než bolo dovolené.

„Musíš ju mať veľmi rád," podotkla sestrička, ktorá taktiež presmerovala svoj pohľad na spiacu dievčinu. Svoj pohľad odvrátila od chlapca, no neunikol jej spôsob akým sa na Ren pozeral. Akoby bola celým jeho vesmírom.

„Je mojou trénerkou, ktorú nenávidím, no zároveň ju nemôžem nemať rád," prehovoril po chvíli rozmýšľania. Skutočne to tak bolo. Nenávidel ju, no zároveň k nej prechovával istý druh citov.

„Zrejme je skutočne takou tvrdou a nekompromisnou trénerkou ako sa o nej hovorí, keď ťa núti nenávidieť ju," zasmiala sa Soomi.

„Myslím, že tá nenávisť je obojstranná. Počas nášho prvého oficiálneho stretnutia ma skoro zabila," zasmial sa potichu, keď si na to spomenul. Pre nezainteresovanú osobu to určite muselo byť vtipné, no nie preňho, ktorému rovno pred nosom preletel nôž.

„Aspoň sa vy dvaja počas tréningov nenudíte. Nechám ťa tu nachvíľu samého, no Taeilovi nepovedz, že som odišla od jeho sestry," žmurkla naňho a on prikývol. 

Bol rád, že s Ren mohol stráviť trochu času osamote, aj keď nebola pri vedomí, no podľa tej čudne veselej sestričky ho počuje.

Zamyslel sa nad snom, teda skôr nočnou morou, ktorá mu neustále behala mysľou. Nevedel ako si to má vysvetliť. Nevedel, čo to malo znamenať. Všetko, čo sa udialo v tom sne cítil akoby sa to dialo v realite. Bolo to až príliš reálne na to, aby to mohol byť len obyčajný sen.

„Noona, snívalo sa mi o tebe. Bol tam aj Taeyeong hyung a nejaký chlap. Myslím, že sa volal James alebo tak podobne. Dal ti na výber. Mala si sa rozhodnúť kto prežije. Ja alebo Taeyeong hyung. Ty si s ním bojovala, aby si nás zachránila a nakoniec si ho zabila. Bolo to fakt strašidelné a mal som z teba strach. Tvárila si sa akoby si bola schopná nemilosrdne zabiť každého, kto by ti skrížil cestu. Nakoniec si sa rozprávala s tvojou mamou. Viem, je to pekne šialené a nereálne, no bola tam a podobali ste sa. Máš rovnaké oči ako ona a nie len to. Si krásna po nej. Vidieť ťa takú šťastnú bolo zvláštne v porovnaní s tým ako si vyzerala, keď si zabíjala toho chlapa, no bol som za to rád. Aspoň si bola šťastná a zdravá. Všetko to bol len sen. Len obyčajný sen, ktorý nič neznamenal, že noona?" chlapec sa rozprával sám so sebou, no zároveň to rozprával niekomu. 

Všetky jeho slová ozývajúce sa v inak mŕtvolne tichej izbe boli venované len jej ušiam. Po vyslovení tých slov mu opadol kameň zo srdca.

Kameň, ktorý opadol z Jaeminovho srdca si našiel svoje miesto na tom Reninom, kam dopadol. Jej telo bolo síce nehybné, no jej myseľ vnímala. Počúvala chlapcove slová a trápila sa nad nimi čoraz viac.

Ach, Jaeminie, keby si len vedel pravdu... 

Už nikdy by si ma nenazval noona. Netešil by si sa na tréningy so mnou. Nepozeral by si sa na mňa tak ako si sa pozeral doteraz... 

Pozeral by si sa na mňa ako na monštrum, ktoré v skutočnosti aj som. Pozeral by si sa na mňa rovnako ako v tvojom sne. So strachom, zhrozením a opovrhnutím...

Okrem spiacej dievčiny Jaemina počúvala ešte jedna osoba, ktorá si bola 100% istá, že jeho... Nie. Ich sen nemohol byť len obyčajným snom.

Ľudia ja mám fakt pocit, že sa z tohto príbehu stáva nejaké fantasy ._.