Butterfly (L.TY)

7

„Či tomu verím?” spýtala sa a oboch si ich skúmavo prebehla pohľadom. Vedela, že na jej odpovedi momentálne leží veľa zodpovednosti, pretože práve podľa nej sa rozhodnú či jej vetám budú alebo nebudú veriť. Nedôveru z ich strany si nemohla dovoliť, pretože by to znamenalo zlyhanie a to slovo nesmelo existovať v jej slovníku.

Počas jej odmlky si ju Jaemin tak isto ako ona jeho premeral. Čím ďalej, tým viac si na nej všímal jej plné červenkasté pery, ktoré by tak rád pobozkal aj napriek tomu, že nemohol.

„Min, neciv tak na ňu, mohol by si si poškodiť zrak na jej šerednosti,” telocvičňou sa rozliehal hlas ich lídra, ktorý staršieho chlapca prebudil z jeho úvah o dievčati nachádzajúcom sa priamo pred ním.

„Oh, TaeTae, prestaň rušiť moju výuku. Zničil si mi myšlienku,” Ren sa tvárila pokojne a na spomínaneho chlapca sa ani nepozrela.

„Ty dokážeš aj rozmýšľať? Nebolí ťa to, keď používaš svoj mozog?” spýtal sa tmavovlasý chlapec, ktorému sa rozliehal na perách samoľúby úzmev. Jaemin si všimol, že Rena mu nevenovala ani jediný pohľad. Všetci sledovali ako sa postavila a pomalými ladnými krokmi podišla k lídrovi.

„Tak ich trénuj sám a ja sa len budem prizerať a opravovať ťa,” s úsmevom mu pošepkala do ucha. Prstami mu jemne prešla po hrudi, keď ho opúšťala, aby zaujala svoje miesto pri stene odkiaľ mohla sledovať ako to Taeyeongovi pôjde.

„Predtým, než si prišiel som im vysvetlila, čo znamená heslo mojej rodiny a skončili sme otázkou či tomu verím,” oboznámila ho, so spokojným úsmevom si založila ruky na hrudi a jednou nohou sa oprela o stenu za ňou, aby mala väčšie pohodlie.

„Prečo so všetkými rozoberáš tieto somariny o tvojej rodine?” podráždene na ňu pozrel, na čo mu venovala sladký úsmev užívajúc si podráždenie jej 'rivala'.

Jaemin si všimol ako si Ren užíva túto chvíľu, aj napriek tomu, že ju jeho kamarát urážal. Dokázala mu všetko s gráciou vrátiť a ešte si z neho aj vystreliť. Bola to ďalšia vec, ktorá sa mu na nej páčila.

„Aby sa experti ako ty mali čo pýtať v situáciach ako je toto,” znova mu venovala ďalší zo sladkých úsmevov. V očiach, ktoré následne premiestnila na prichadzajúcich Taeyeongovych zverencov sa jej odrážala úprimná radosť.

„Fakt super. Vraj si po niečo ide a on si tu vysadáva,” zlostne sa ozval mladší z dvojice a prstom ukázal na čiernovlasého chlapca, ktorého rázom prešiel smiech.

„Tentoraz to je moja chyba,” telocvičňou sa rozliehal pre zmenu Renin tichý, no zato autoritatívny hlas. Všetci prítomní ostali prekvapení, dokonca aj samotná majiteľka slov.

Dievča sa hneď v duchu zahriaklo. Ako mohla byť tak hlúpa a neuvážene sa zastať takého idiota, ktorý na ňu teraz prekvapene hľadel. Veď ešte pred chvíľou mala radosť z toho, že mu vracala úder v ich nezmyselnom zápasení a teraz? Teraz sa ho dokonca aj zastala pred mladšími členmi JEHO skupiny.

„Ty si- Počkať! Čo? Práve si sa ho zastala? Naozaj?” sekavo povedal Taeil, ktorý ich prekvapene sledoval z druhej strany telocvične, odkiaľ sa až doteraz ozývali občasné tupé údery do žinenky.

„Len chcem, aby vypadol a nechal ma učiť po svojom bez akejkoľvek drámy, ktorá by to celé len zdržovala. Myslela som si, že ho potrápim dlhšie, no Jeno s Renjunom mi to prekazili oveľa skôr ako som plánovala. Nič viac za tým nehľadajte,” snažila sa to zahrať do autu, čo sa jej očividne podarilo, keďže tmavovlasý chlapec si ju prestal prekvapene premeriavať a postavil sa, aby mohol prejsť k svojim zverencom.

„Až som sa na moment zľakol, že si podľahla môjmu neodolateľnému šarmu,” žmurkol na ňu, zatiaľ čo na perách mu pohrával samoľúby úškrn, ktorý hovoril za všetko.

Och, ako ho za to jeho vysoké ego neznášala. Takmer úplne zabudla na to, aký odporne otravný dokáže byť.

„Oh, v tvojom prípade existuje aj niečo také? Prepáč, no doteraz som to tak nejak nepostrehla,” na kratučkú chvíľu mu venovala silený úsmev a prešla okolo neho s najväčšou gráciou, akú v sebe našla. Ešte pár dlhých sekúnd na sebe cítila jeho pohľad, ktorý jej doslova prepaľoval dieru do chrbta, no rozhodla sa ho pre dnešok ignorovať. Musí sa predovšetkým sústrediť na chlapov, ktorí sedeli oproti nej.

„Skončili sme pri otázke či verím nášmu heslu, že?” spýtala sa, aby nejak znova začala tému, pri ktorej skončili.

„Áno,” odpovedal jej Chenle, na čo Jaemin v tichosti prikývol.

„Odpoveď znie, že verím. Predstavte si ľudské telo. Samozrejme, že živé. Sú v ňom viac, ale aj menej dôležité časti, bez ktorých sa telu funguje ťažšie. Takto to je aj v tomto prípade. Každý jeden z vás je podstatný. Máte svoje postavenie a všetko okolo toho. Ste spolu prepojení a hráte v tomto všetkom svoju úlohu,” povzbudivo sa na nich usmiala. Vedela, že povedala úplnú somarinu, no podstata tam bola a to bolo v tomto momente hlavné.

„To celkom dáva zmysel,” prehovoril po chvíli starší chlapec.

„Fajn, takže sa môžme vrhnúť na tréning. Čo vy na to?” položila im ďalšiu otázku a sledovala ako sa im rozžiarili tváre.

„Budeme sa učiť vrhať nože, tak ako to vieš ty?” okamžite vyhŕkol Chenle. Min sj pri tejto spomienke spomenul na ranný zážitok s jeho novou učiteľkou a do svojho pomyselného zápisníka pridal poznámku, že sa už nikdy nesmie stať jej terčom, inak môže prísť o hlavu.

„Wohou, zatiaľ tak moc nepredbiehaj. S tvojím držaním tela by si v lepšom prípade ublížil len sebe. V tom horšom by  si mohol spôsobiť ujmu na zdraví niekomu inému,” so smiechom schladila radosť mladšieho chlapca, načo tentoraz Jaemin vybuch do smiechu.

„Nesmej sa,” odul sa Chenle, ale jeho kamarát ho vôbec nepočúval a smial sa ďalej.

„Jaemin, naozaj. Podľa toho, čo som ráno videla, veľmi ľahko by ťa zasiahol aj bez toho, aby sa snažil,” schladila ich Ren a sledovala vystrašený pohľad mladšieho chlapca. Neuniklo jej ani to ako tomu staršiemu behom sekundy zmizol úsmev z tváre.

„Dobre, dobre, tak čo bude teraz nasledovať nasledovať?” spýtal sa Jaemin, keď si uvedomil, že už je po srande.

„Rovnováhu,” uškrnula sa Ren a obaja chlapci si medzi sebou vymenili nechápavé pohľady.

„Rovnováhu? To myslíš vážne? Sme tanečníci,” ozval sa neveriaco Chenle.

„O to lepšie, aspoň s vami nebude toľko práce.”