Butterfly (L.TY)

10

„Kde si doteraz bola?” spýtal sa jej mierne nahnevane Taeil v momente, keď zatvárala dvere svojho bytu. Ren to nečakala, takže bolo pochopiteľné, že zareagovala pohotovo a inštinktívne. 

S ladnosťou šelmy na love sa zvrtla, takže narušiteľovi v podobe svojho brata pozerala priamo do očí mieriac naňho obľúbenou zbraňou, ktorá sa už za všetky tie roky stala vernou spoločníčkou. Stála v bojovej póze, pripravená kedykoľvek vystreliť. Okolo jej nôh sa váľalo plno malých či veľkých tašiek obsahujúcich mnoho drahých kúskov nielen oblečenia, ktoré tak krvopotne so sebou vláčila počas celého nákupu s jej kamarátkou.

„Máš ty vôbec štipku rozumu?! Veď som ťa pokojne mohla zabiť!”  rozkričala sa v momente, keď si uvedomila, že pred ňou stojí jej starší brat a ona naňho mieri odistenou zbraňou odhodlaná kedykoľvek vystreliť. Rýchlo odložila Butterfly na jednu z poličiek, aby si bola istá, že ho ňou nezmláti až do momentu, kedy dostane aspoň trochu zdravého rozumu.

„Otec sa ti nemôže celé poobedie dovolať, tak ma sem poslal,” vysvetlil jednoducho Taeil sledujúc mladšiu sestru ako zberá tašky povaľujúce sa po mäkkom koberci zlatistej farby. Prišlo mu vtipné to, ako pohotovo zareagovala, no zároveň mu to pripadalo ako z nejakého hororu. 

Neuvedomoval si hrozbu číhajúcu  na drobnú, no za to silnú osôbku nachádzajúcu sa priamo pred ním. Nemal ani tušenia, čo všetko musela Ren urobiť, aby si vybudovala rešpekt, ktorý vzbudzuje v ľuďoch hrôzu len, čo niekto spomenie jej meno. Povesť ju predchádza a jemu sa ani v tých najhorších nočných morách nesnívalo, čo by s ňou urobili nepriatelia ich otca, ak by sa im dostala do rúk. Mala na svojom chrbte žiarivý terč a nikto z jej okolia nevnímal aká silná je jeho žiara a ako veľmi láka pozornosť nájomných vrahov alebo im podobným.

„Oh, otecko sa preľakol, že stratí svojho najlepšieho vojaka, takže ťa sem poslal a ty si sa zakrádal ako nejaký prehnitý zloduch! Na čo si preboha myslel?” cítila ako sa v nej pomaly, ale isto hromadí čoraz väčší hnev a nielen to. Strach, čo by sa s jej bratom mohlo stať, ak by nepočkala a okamžite vystrelila. Zabila by ho. Súdiac podľa výrazu jeho tváre bol o tom presvedčený už aj on. Dobre vedel aká nemilosrdná dokázala byť. A to ju videl zabíjať len párkrát!

„Nie si vojak. Si jeho dcéra,” rozhodol sa zastať otca, aj keď vedel, prečo si Ren tak veľmi vážil a dal jej viac zodpovednosti a povinností ako jemu samotnému.

„Prosím ťa Taeil, prestaň klamať sám seba a rovno mi povedz, čo také odo mňa chce, že sem musel poslať teba,” zasyčala na staršieho súrodenca, ku ktorému kedysi vzhliadala ako k tomu najdokonalejšiemu bratovi pod slnkom, no už dávno to tak nebolo.

Nie že by teraz brata nemala rada, to naozaj nie. Už dávno pochopila, že Taeil je len bábkou ich otca. Bude sa usmievať na kamery a tým bude zakrývať jeho špinavé činy. Z nej chcel mať naopak poslušného vojaka, ktorý bez zaňho bude bez slova vykonávať špinavú prácu. Priečilo sa jej to a dávala to patrične aj najavo, no nakoniec vždy musela poslúchnuť či sa jej to páčilo alebo nie. 

Tak isto to je aj s jej blížiacimi sa zásnubami a následnou svadbou. 

Je to dokonalo vymyslený trest za jej neposlušnosť.

***

„Čo si si myslel, keď si poslal Taeila do môjho bytu?” prudko rozrazila mohutné dvere z ťažkého čierneho dreva vedúce do otcovej pracovne. Hnev a frustrácia z nej doslova sálali. Zarážajúc sa priam zdrevenela na mieste, kde stála uvedomujúc si, kto sedí hneď oproti jej otcovi.

Samozrejme, kto iný by to mohol byť, ak nie náš milý Lee Taeyeong, ktorý sa už pred pár rokmi rozhodol, že jej zničí život?

Ak mala pravdu povedať a musela, čo si bude klamať. Darilo sa mu to perfektne. Dokonca aj lepšie ako jej vlastnému otcovi!

„Ren, čakali sme už len na teba!” zvolal s falošným nadšením boss najznámejšej kórejskej mafie, len čo zbadal reakciu svojej jedinej dcéry. 

„Prestaň s touto fraškou! Naozaj na tieto tvoje divadielka nemám náladu. Taeil mi povedal, že máš pre mňa prácu, takže prejdi rovno k veci,” povedala otrávene, keď sa spamätala z prvotného šoku, ktorý netrval pridlho.

„Taeyoeng, myslím, že svoju budúcu manželku budeš musieť skrotiť,” zasmial sa Taeho budúci švagor akoby sa vôbec nechumelilo a v jeho pracovni s nimi nebola Ren, ktorá vyzerala akoby bola práve schopná vyzabíjať polovicu Soulu jediným prudším pohybom ruky.

„Prejdi k veci a takisto prestaň o mne hovoriť akoby som tu nebola!" zasyčala budúca nástupkyňa najdôležitejšieho a najváženejšieho človeka v celej ich rodine. Napriek tomu, že každé slovo doslova precedila skrz zuby, dávala dôraz na to, aby tón jej hlasu bol pokojný. Vždy to vyvolávalo v ostatných strach a nútilo ich to podriadiť sa jej. Fungovalo to na všetkých. Jediné dve výnimky sedeli a pozorne ju sledovali.

„Presne pre toto z teba bude ďalší cappo di tutti cappi, dcérenka! Presne pre tvoj temperament a odvahu!” znova nadšene zvolal pán Moon a s úprimnou radosťou z dcérinej zúfalosti hlasno tleskol rukami. Renin hnev mu spôsoboval neskutočnú radosť a ona si to dobre uvedomovala. Tak moc sa zameriavala na pokoj, ktorý hľadala niekde v kútiku duše, že takmer úplne zabúdala na nechceného diváka, ktorý to celé v tichosti sledoval.

„Fajn, rob si, čo len chceš,” povedala, čo najpokojnejším hlasom, na aký sa zmohla a otočila sa na odchod. Po jej niekdajšom hneve, ktorý ňou ešte pred pár minútami či len sekundami doslova lomcoval a nútil ju držať plyn až na podlahe nebolo ani chýru, ani slychu.

„Dobre, dobre. Mám pre vás oboch prácu,” ozval sa napokon, za čo si vyslúžil dva nechápavé a zároveň prekvapené pohľady. Veď prečo by nie, keď všetci vedeli o ich vzájomnej nenávisti. Nikto nechcel, aby oni dvaja ostali sami v jednej miestnosti, pretože sa všetci báli, že by sa mohli pozabíjať. Jediný, kto to nevidel alebo skôr sa tváril, že to nevidí, bol Renin otec. Najprv mal ten príšerný nápad spojený so svadbou a teraz sa jej má babarať ešte aj do práce?

„Nemôže to urobiť len jeden z nás?” konečne prehovoril aj Taeyeong, ktorý doteraz v tichosti sledoval roztržku dvoch tvrdohlavých ľudí.

„Nie, nemôže. Potrebujem, aby ste konečne začali spolupracovať a nie je na to lepšia príležitosť, než je práca,” boss znova spokojne tľapol rukami a venoval obom jeden z jeho najžiarivejších úsmevov na aký sa zmohol.

Ren cítila ako ju zaplavuje horúčava spôsobovaná ohňom hnevu, ktorý znova niekto v jej vnútri rozdúchal nehľadiac na jej snahu upokojiť sa. V tomto momente by svojho otca najradšej usmrtila a ďakovala všetkým bohom za to, že svoju nádhernú Butterfly nechala v aute nedbalo zaparkovanom pred honosnou vilo, v ktorej sa práve teraz nachádzali.