Butterfly (L.TY)

25

„Noona, budeme tam s tebou," usmial sa na ňu jeden z jej zverencov.

„Áno, nemáš sa čoho báť!" dodal nadšene starší z nich.

„Min, Lele, ja sa nebojím. Skôr som otrávená touto celou šarádou," opravila ich pričom nezabudla dramaticky prevrátiť očami. V poslednej dobe to robila často, z čoho sa jej dvaja zverenci  smiali.

„Ren, si krásna," od dverí sa ozval hlas jej brata, ktorý sa s úsmevom na perách opieral o zárubňu dverí.

„Kde je Soomi?" Ren sa rozhodla prepočuť jeho pochvalu a namiesto toho položila otázku, ktorá jej prišla vhodná na rozptýlenie atmosféry v priestornej miestnosti. Sledovala ako celý očervenel na čo sa len zasmiala.

„Mala by tu byť každú chvíľu," odpovedal jej premýšľajúc nad tým, prečo pozvala aj budúcu lekárku, ktorá mu robila spoločnosť v nemocnici.

„Hyung, nečervenaj sa toľko," podpichol ho najmladší z chlapcov a následne jeho pery opustil hlasný smiech, keď sa najstarší z členov začal červenať ešte viac. Tentoraz to nevydržala ani Ren a začala sa smiať aj ona.

„Čo je tu také smiešne?" spoza Taeila, ktorý sa v tomto momente dal prirovnať k paradajke sa vynorila dievčina, ktorú pred malou chvíľou spomínali. Práve táto náhoda spôsobila, že sa dvaja chlapci spolu s ich trénerkou začali smiať ešte viac.

„Som rada, že si to stihla, Soomi," ozvala sa hnedovlasá dievčina, keď jej telom prestala otriasať vlna smiechu. Pre istotu na svojho brata už viac nepozrela, aby ju náhodou znova nerozosmial.

„Bolo to o vlások, no stihla som to. Ďakujem za pozvanie," usmiala sa nižšia s dievčat a podišla k svojej kamarátke.

„Už ťa niekam pozval?"

Ren si nemohla odpustiť a rýpla do nižšej dievčiny stojacej hneď vedľa nej. Odpoveďou jej bolo pokrútenie hlavy a smutný pohľad.

„Ak sa k tomu nedokope on, dokopem ho ja."

„Ren, mala by si sa sústrediť na dnešnú oslavu a nie na mňa či tvojho brata," Soomi znova pokrútila hlavou, no tentoraz sa usmievala.

S Ren sa niekoľkokrát rozprávali na tému ich vzťahu, no Soomi sa aj napriek podpichovaniu hnedovlasej takmer až dokonalej dievčiny nedala a popierala to, že sa jej Taeil páči.

Ren na správaní oboch z nich spozorovala istú náklonnosť už v pobyte v nemocnici, no zatiaľ sa ešte ani jeden z nich neodvážil urobiť prvý krok. Chcela, aby bol aspoň jej brat šťastný a tak ich oboch zrejme musela postrčiť tým správnym smerom práve ona. Vždy to ostávalo na nej, pretože jej starší brat bol v tomto ohľade skutočne nemožný.

„Je čas," ozval sa ženský hlas od dverí a Ren sa spolu s ostatnými pobrala do obrovskej sály, kde ju už čakali niektorí z členov osobnej ochranky. Samozrejme, že tam nechýbali aj členovia NCT, ktorí prišli skôr, aby podporili ich lídra.

Dievčina nasadila ten najpresvedčivejší úsmev akého bola schopná. Bola vďačná za jej herecké schopnosti.

„Niečo som ti kúpil," prehovoril nervózne Taeyeong, keď k nemu podišla a podal jej krabičku.

„Nemusel si," úsmev z jej pier neschádzal, no tón jej hlasu bol odmeraný a nepriateľský.

Napriek jej nálade opatrne krabičku z jeho rúk prevzala a otvorila ju. Bol v nej nádherný strieborný náramok. Hneď na prvý pohľad vedela, že je to Pandora. Značka, ktorú ona priam nenávidí. Nechýbali ani rôzne prívesky. Niektoré z nich jej prišli roztomilé, no niektoré sa jej vôbec nepáčili.

„Zapni mi ho a nič počas dneška nepokaz," zasyčala naňho tichým hláskom, aby ich rozhovor nikto z už prítomných hostí nepočul. Jemne prikývol a urobil tak ako mu prikázala.

Nasledujúci priebeh oslavy vnímala len okrajovo. Sledovala ako jej otec spolu s Taeyeongovými rodičmi vítajú hostí, ktorých pozvali. Zvyčajne to boli obchodní partneri, ktorých Ren poznala len vďaka jej otcovi.

Po celý čas sa zdržiavala v prítomnosti jej budúceho manžela. Nezabúdala sa tváriť ako tá najštastnejšia žena pod slnkom ani v momente, keď ju pred všetkými prítimnými hosťami požiadal o ruku a navliekol jej na prstenník drahý zásnubný prsteň, ktorý aj tak nebude nosiť pokiaľ to nebude nutné.

„Zvládaš to výborne," jej brat k nej podišiel s úsmevom na perách. Bol rád, že jeho mladšia sestra brutálnym spôsobom nezabila jej snúbenca priamo pred všetkými hosťami.

„Navonok áno," odpovedala mu s falošným úsmevom na perách, ktorý mala dokonalo nacvičený a jemne ho objala.

„Bola by vražda snúbenca pred mnohými očami veľkým škandálom?" spýtala sa ho šeptajúc mu priamo do ucha. Hneď na to sa odtiahla, aby nevyvolávala priveľké podozrenie u ľudí z médií, ktorí ich oboch pozorne sledovali. Chcela, aby to vyzeralo tak, že jej Taeil gratuluje k zasnúbeniu.

„Myslím, že áno," zasmial sa tmavovlasý chlapec hľadiac jej priamo do očí.

„Koľká to škoda," dramaticky zalomila rukami, no nezabudla sa ani zasmiať, pretože sa k nim približovali niekoľkí ľudia s kamerami.

Ren preklínala svojho otca za celé toto divadlo, ktoré bolo na jej vkus prehnané.

„Môžme si vyfotiť dokonalých súrodencov?"

„Samozrejme," Ren s úsmevom odpovedala mladučkej novinárke a spolu s bratom sa postavili tak, aby na fotke vyzerali, čo najlepšie. Taeil jednou rukou jemne objal Renin pás a obaja sa naširoko usmievali. Museli vo všetkých vyvolávať dojem dokonalo šťastnej rodinky.

„Ďakujeme veľmi pekne. Ste skutočne nádherní," usmialo sa dievča, o ktorom Ren tipovala, že je o niečo málo mladšie než bola ona sama.

„Taktiež ďakujeme," odpovedal jej Taeil, ktorý ustúpil o krok ďalej od hnedovlasej dievčiny, na ktorej mu záležalo viac než na čomkoľvek inom.

„Oslava sa blíži ku koncu," ozval sa Taeyeong, keď dvojicu opustili niekoľkí novinári. Ren jednoducho prikývla a pobrala sa k menšiemu pódiu, na ktorom ju jej najväčší rival oficiálne požiadal o ruku. Spolu ruka v ruke sledovali Reninho otca ako všetkým ďakoval za ich prítomnosť dúfajúc, že si užili oslavu zasnúbenia jeho dcéry.

„Konečne," vydýchla vyčerpaná dievčina, keď v sále ostali len ľudia, ktorí vedeli o jej vzťahu k Taeyeongovi. Bola rada, že sa konečne nemusí pretvarovať.

„Zmorilo ťa to, že?" zasmial sa vedľa nej Jaemin, ktorý bol jej morálnou oporou vždy, keď sa niekomu z hostí chcela vyhnúť. Skutočne dodržal svoje slovo za čo mu bola vďačná.

„Ani si nevieš predsaviť ako veľmi," odpovedala mu vyčerpane sediac na jednej z mnoha pohodlných stoličiek.

„Poďme domov," vyhŕkla hneď na to trochu hlasnejšie, aby ju počuli všetci prítomní.

Dostalo sa jej nadšených pokrikov zo strany chlapcov, no aj zamračené pohľady od jej otca a Taeyeongových rodičov. V tomto momente ju to nemohlo zaujímať menej. Chcela sa schúliť vo svojej posteli a konečne si pospať.

Nechcela myslieť na svadbu, ktorá ju čakala už o dva mesiace. Dokonca ani na zhon a divadlo strašiace ju už v tomto momente. Chcela byť len obyčajným dievčaťom, ktoré po svojej práci príde domov, objedná si pizzu a bude sledovať Netflix.

Bohužiaľ jej život takýto nikdy nebude a ona to vedela.