Butterfly (L.TY)

18

„Už by sa mala prebrať, nie?" spýtal sa Taeil, ktorý pri posteli svojej mladšej sestričky presedel už niekoľko hodín. Pri jeho príchode tesne pred obedom tu stretol Jaemina, ktorý spal na jednej zo stoličiek. Bolo mu ho ľúto. Zrejme znova pri chalanoch nemohol spať a tu ho to zmorilo. Prikryl ho teda aspoň svojou bundou, aby mu nebolo tak zima.

„Buď trpezlivý. Jej organizmus potrebuje veľa odpočinku, aby sa zotavil zo všetkých zranení, ktoré utrpela," povzbudivo sa naňho usmiala Soomi podriemkávajúc na vedľajšej posteli, ktorá nepatrila nikomu.

„Ale-"

„Taeil, postrelili ju následkom čoho stratila mnoho krvi. Guľka jej tesne minula miechu. V tele sa jej vytvorila krvná zrazenina, ktorá sa dostala až ku srdcu. To znamená, že má za sebou ďalší chirurgický zákrok. Pre organizmus to nie je prechádzka ružovou záhradou. Potrebuje nejaký čas na to, aby nabrala potrebnú silu a jej sa začali hojiť rany. Keď sa preberie, bude v bdelom stave iba chvíľu a znova zaspí. A vieš prečo? Pretože bude vyčerpaná. Prespí aj niekoľko dní a aj napriek tomu sa bude cítiť unavená. Je to zložitý proces, ktorý nedočkavci ako ty nedokážu pochopiť. Daj jej trochu času, aby sa zotavila, dobre?" po dokončení svojho monológu naňho žmurkla.

Po tomto jednoduchom geste sa rozhodla ďalej sledovať strop. Nebol ničím zaujímavý, no poskytoval jej aspoň ako taký úkryt pred Taeilovým pohľadom, ktorý ju pálil až niekde v žalúdku.

Bol atraktívny, to nemohla popierať. Dokonca nemohla poprieť ani to, že sa jej páčil a to skutočne moc. No vedela, že on ju berie iba ako kamarátku, takže sa bude musieť uspokojiť aj s týmto druhom vzťahu s ním, aj keď vedela, že onedlho si na ňu ani len nespomenie.

„Inak," jej zvonivý hlások po pár minútach preťal hrobové ticho, počas ktorých sa obaja ponorili do vlastných myšlienok.

„Počúvam, čo si zase vymyslela," zasmial sa Taeil a Soomi sa cítila ako v siedmom nebi. Jeho smiech jej spôsoboval radosť. Bolo to nákazlivé.

„Všimol si si ako sa Jaemin pozerá na Ren?" tón jej hlasu zvážnel pričom starostlivo pozrela na chalana, ktorý ešte stále spokojne odfukoval na stoličke. Soomi mu svojím spôsobom závidela jeho tuhý spánok. Ona totižto nikdy nedokázala spať viac ako šesť či sedem hodín.

„Ako by sa mal na ňu pozerať?" nechápavo sa spýtal Taeil. Svoj pohľad rovnako ako aj Soomi premiestnil na spiaceho kamaráta. Doteraz mal živo v pamäti to ako počas ich spoločných trainee dní Jaemin dokázal zaspať kdekoľvek. Dokonca aj na tvrdej zemi. No na to musel byť poriadne vyčerpaný. Takmer tak veľmi ako bol aj dnes.

„Vy chlapi ste fakt slepí," Soomi sa zasmiala a záporne pokrútila hlavou nad jej kamarátom.

„Nie sme. Všímam si ako sa na mňa pozeráš ty," potichu sa zasmial a uhladil si vlasy tak ako to robia namyslení modeli alebo tí, ktorí sa tak len tvária, čo bol práve jeho prípad.

„Veď sa na mňa pozri. Som pohľadný, šikovný, vtipný a k tomu aj talentovaný," snažil sa tváriť namyslene, no darilo sa mu iba sčasti. V konečnom dôsledku aj to stačilo na to, aby nízku dievčinu rozosmial.

„Bohužiaľ nie veľmi múdry," doplnila ho so smiechom, ktorý mu zlepšoval náladu.

„Au, to zabolelo, slečinka," obe svoje dlane pritlačil na hruď, presne na miesto, kde by sa malo nachádzať jeho veľké srdiečko.

Tváril sa akoby ho prebodla dýkou, čo ju rozosmialo ešte viac, ak to bolo samozrejme vôbec možné. Držala sa za brucho, ktoré ju od toľkého smiechu začínalo jemne bolieť. Nebola to taká nepríjemná bolesť, práve naopak. Soomi si ju užívala a prijímala ju.

„V tomto momente nie si dvakrát dobrý herec," povedala rýchlo, keď sa na chvíľu prestala smiať, no o chvíľu sa dostavila aj druhá vlna záchvatu smiechu, keď Taeil začal strúhať jednu grimasu za druhou.

„Chceš ma snáď uraziť?" spýtal sa jej ešte viac ublížene očakávajúc, že mu to vyvráti.

„Presne o to mi celú tú dobu ide manekýn," zasmiala sa znova, tento raz hlasnejšie, čo donútilo Jaemina zavrtieť sa na stoličke a následne aj otvoriť jeho unavené očká. Za ten čas, čo sa najmladší z nich prebúdzal si ho stihla Soomi prezrieť najlepšie ako sa dalo.

„Dobré ránko, šípková Ruženka," zasmial sa Taeil, ktorý zacítil, že sa jeho kamarát a kolega prebudil.

„Koľko je hodín?" spýtal sa ešte stále rozospatý a snažil sa čo najlepšie si ponaťahovať stuhnuté telo. Izbou sa niesol tichý praskot snáď všetkých možných kĺbov existujúcich v ľudskom tele. Dal by ruku do ohňa za to, že ešte dlhú dobu bude celý dolámaný z polohy, v ktorej zaspal, no nevadilo mu to. Aspoň už nebol taký unavený.

„O chvíľu budú štyri," usmiala sa naňho milo, no zároveň Soomi.

„Sakra," zaklial mladší na čo sa Taeil len potichu zasmial a pozrel na svoju spiacu sestru.

Aj za takúto prakticky nevinnú nadávku by Jaemina potrestala. Ona sama často kliala horšie ako nejaký starý zahorknutý drevorubač, no nenávidela, keď niekto nadával pred ženami. Zdalo sa jej to neslušné a odporné. Najmä od mladších osôb ako bola ona sama.

Možno táto nenávisť voči nadávkam bola spôsobená tým ako sa jej v detstve niektoré deti spočiatku posmievali a nadávali jej. Spomínal si na to ako to raz nevydržala a vybuchla.

Neplakala. To nie. Nikdy neukázala slabosť svojim nepriateľom, pretože vedela, že by to mrknutím oka mohli využiť proti nej.

Namiesto toho zbila o tri roky staršieho chlapca. Celé jeho telo zdobili dočierna sfarbené modriny, mal obrovský monokel pod okom, rozťatú peru, zlomenú ruku a vykĺbené rameno. Doteraz si pamätal ako veľmi sa otec na ňu hneval, keď prišiel zo školy.

Kričal na ňu ako ešte nikdy a čo urobila ona?

Ona len poslušne sedela bez akéhokoľvek pohybu a sledovala otca. Ani necekla, kým sa jeho hnev neupokojil. Už vtedy z nej bol výborný stratég, ktorý bol privyknutý len na víťazstvo.

„Prijímam následky, no neľutujem to. Nikdy nebudem ľutovať to, že som ho zbila. Nebudem ľutovať, že som mu ublížila rovnako ako on ublížil mne a mnohým iným dievčatám, ktorým robil naprieky," prehovorila pokojne. Otec aj Taeil na ňu vtedy vytriešťali oči v nemom úžase. Takúto odpoveď ani jeden z nich nečakal. Taeil v tichosti žasol nad vyspelosťou jeho malej sestry.

„Aspoň si si dobrovoľne oddýchol, aj keď v dosť nepohodlných podmienkach, no aj to sa počíta. Pán, ktorý dlhšiu dobu odmietal spánok by si mal z teba brať príklad a mal by si dopriať dostatok oddychu vždy, keď to jeho telo potrebuje," Soomi sa na malú sekundu usmiala na Jaemina a následne zamračila na jej kamaráta, ktorý len sledoval ako jej pohľad stvrdol.

„Naozaj by si sa mal šetriť hyung. Samozrejme, ak nechceš vystrašiť Ren k smrti hneď po tom, čo sa preberie a uvidí ťa. V takom prípade sa môžeš pokojne doriadiť," zasmial sa hnedovlások, no pohľad mal aj napriek tomu starostlivý.

„Dobre sa vám dvom na mne zabáva, čo?" spýtal sa urazene a oboch prepichol pohľadom.

„Kurva!" zahrešil Jaemin pri pohľade na obrazovku svojho drahého iPhonu, ktorá mu oznamovala sedem neprijatých hovorov od manažéra a štvornásobok od chalanov. Určite sa oňho museli neskutočne moc báť.

„Ty si naozaj koleduješ o poriadny trest, ktorý ťa neminie," ozval sa tichý, no aj napriek tomu stále autoritatívny hlas, ktorý by osoby nachádzajúce sa v miestnosti očakávali zo všetkého najmenej, aj keď to bolo to na čo všetci úpenlivo čakali a modlili sa za to.