Butterfly (L.TY)

23

Spoločne kráčali až k jednej z menších telocviční, ktorá bola už istý čas upravená podľa Reniných požiadavok. Toto miesto jej chýbalo a popierať to ani v najmenšom nemohla. To bolo isté.

„Päť minút," utrúsila potichu, no aj napriek tomu dostatočne nahlas tak, aby ju počul jej spoločník. Na perách jej pohrával jemný úškrn, keď nad tým takto premýšľala.

„Päť minút?" zopakoval jej slová a svoj nechápavý pohľad premiestnil na nízku dievčinu kráčajúcu po jeho pravici.

„Už po piatich minútach začnú frflať," upresnila svoje myšlienkové pochody na čo sa jej do uší dostal tichý smiech vychádzajúci z pier vyššieho chlapca.

S dobrou náladou a smiechom sa dostali až do telocvične, kde sa ich cesty rozdelili do jednotlivých šatní. Ren sa od prvého príchodu sem dostatočne poučila, takže tentoraz už bola omnoho ostražitejšia a jednotlivé svetlá v miestnosti rozsvecovala postupne, aby sa tak vyhla oslepeniu prudkým prívalom svetla, ktoré nikdy nebolo dvakrát príjemné.

Rýchlo sa prezliekla do pohodlnejšieho oblečenia, ktoré tentokrát tvorilo sivé tielko dokonalo obopínajúce jej vyšportovaný trup a čierne tepláky vyrobené z kvalitnej a extrémne pohodlnej látky. Pri odchode zo skromnej šatne sa zastavila pri zrkadle. Znova si spomenula na svoj sen z doby, keď bola v kóme. V ňom vyzerala priam dokonalo. Tentoraz na seba mohla vidieť všetky tie drobné nedokonalosti zdobiace jej telo a tvár. Všímala si aj tmavé kruhy pod očami, ktoré silne kontrastovali s jej tentoraz až chorobne bledou pokožkou.

Utrápene si povzdychla a radšej pokračovala vo svojej chôdzi do telocvične nechávajúc zrkadlo za svojím chrbtom. Hneď ako otvorila dvere doľahli k nej tri nadšené hlasy chalanov, ktorí na ňu už netrpezlivo čakali.

„Noona, už si tu!" vykríkol nadšene najnižší z nich. Skôr ako krik by to Ren opísala ako delfíní piskot, ktorý jej raz určite roztrhá citlivé ušné bubienky.

„ Chenle, stíš sa inak mi spôsobíš migrénu!" napomenula ho presne tak ako to mala vo zvyku.

„Prepáč, noona," previnilo sa usmial, keď si uvedomil ako hlasno skríkol.

„V poriadku. Viem, že ste sa tvrdo pripravovali na comeback, no odo mňa ste mali dlhšiu dobu pokoj. Môžme začať rovno obvyklou rozcvičkou, po ktorej budeme pokračovať tam, kde sme prestali," ako obvykle na nič nečakala a rozdala pokyny. Následne sa telocvičňou rozľahol tleskot Reniných rúk na čo sa obaja chlapci dali do behu po obvode telocvične.

„Toto ma raz určite zabije," Ren počúvala ako si tmavovlasý chlapec frfle popod nos. Len sa nad tým zasmiala a výnimočne nepremýšľala nad napomenutím. Dostatočným trestom preňho bude fáza tréningu, do ktorej sa práve dostávajú. Istým spôsobom to v nej vyvolávalo pocit škodoradosti, no na druhú stranu s oboma chlapcami súcitila, pretože si pamätá ako veľmi mala doudierané telíčko, keď si prechádzala touto časťou tréningu ona sama.

„Poznáš základy pre zoskok z výšky, že?" svoju pozornosť tentoraz upriamila na Johnnyho, na ktorého bola mierená otázka. Ešte pre tým, než chlapcov začnú učiť rôzne druhy zoskokov sa chcela uistiť, že im to Johnny nepredvedie zle. Predsa len najviac úrazov im hrozilo pri nesprávnom držaní tela alebo podobných veciach.

„Myslím si, že áno," odpovedal jej takmer okamžite pričom sa poškrabal na zátylku. Uvedomoval si, čo všetko by mohla znamenať nesprávna ukážka.

„Budem ťa kontrolovať či to robíš správne," zhodnotila a svoju pozornosť znova preniesla na cvičiacich zverencov. Aj ona by mala začať cvičiť, no zatiaľ len jednoduché cviky, ktoré by zvládol totálne každý. Po skončení tréningu tu bude musieť ostať o niečo dlhšie ako plánovala.

Po dokončení dôkladnej rozcvičky začal Johnny predvádzať rôzne druhy zoskokov. Od tých jednoduchých sa postupne dostal až k tým zložitým, ktoré obsahovali saltá alebo iné druhy premetov.

„Nemusíte sa báť. Dnes a doby, kým si nebudete istejší vás budeme istiť lanami. Je to pre vás bezpečnejšia forma tréningu," ubezpečujúco sa usmiala na oboch chlapcov, keď si všimla ich ohromené a zároveň tak trochu aj ustráchané pohľady.

„Aj výška sa bude postupne stupňovať, takže sa zatiaľ nemáte čoho báť," dodal Johnny, čím ich ešte viac upokojil.

„Takže to bude v podstate podobný proces ako pri rovnováhe," zhodnotil zamyslený Jaemin. Ren prikývla na jeho poznámku, z čoho mal radosť. Aspoň niečo dokázal uhádnuť. Postupne sa obaja odhodlali a skúšali zoskakovať. Celkom sa im to darilo, z čoho mali obaja obrovskú radosť, no aj napriek tomu sa im z času na čas niečo nepodarilo.

„Dohliadneš na nich? Ja by som si išla tiež trochu zacvičiť?" spýtala sa svojho dočasného kolegu a hlavou naznačila smer posilky oddelenej od telocvične, kde sa práve nachádzali. Dúfala, že sa im už nič zlé nestane. Predsa len už im to celkom šlo a obaja si našli techniku, pri ktorej dokázali dopadnúť na zem aspoň ako mačky.

„Nemusíš sa báť. Len to nepreháňaj," zasmial sa bez toho, aby jej venoval pohľad, ten mal totižto zabodnutý na oboch kamarátoch. Usmiala sa aj ona. Vedela, že Jaemin rovnako ako aj Chenle budú v dobrých rukách a zároveň ona s Johnnym tu nebudú musieť ostávať dlhšie len kvôli tomu, aby mohla znova dopomôcť svojim stuhnutým svalom.

Okay, hlásim sa po trošičku dlhšej dobe, no plne sa vám ospravedlňujem za krátku a nezáživnú časť, no aj také z času na čas musia byť.