Butterfly (L.TY)

13

„Idem tam!" zakričal Taeyeong a so zbraňou v ruke sa rozbehol k budove, odkiaľ sa už dobrých pár minút ozývali zvuky prestrelky.

„Stoj zelenáč! Máme svoje rozkazy, ktoré musíme plniť!" bleskovo ho zastavil jeden z mužov. Mal pocit, že sa volá Minseok, no nebol si plne istý,

„Čo ak sa jej tam niečo stane?! V tom prípade pôjde všetko na moje triko a to nemienim riskovať!" ohradil sa tmavovlások. Mal za sebou už poriadne číslo akcií, takže v tomto už nebol žiadnym zelenáčom tak, ako ho práve nazval Minseok.

„Presne pre prípad ako je tento mi dala šéfka jasné príkazy. Vedela, že sa pokúsiš prevziať iniciatívu a budeš konať zbrklo. Všetci dobre vieme, čo je v stávke a takisto vieme aké by to malo následky, no máme rozkazy, ktoré nesmieme porušiť, takže sa vráť na svoje miesto a trpezlivo čakaj na signál," schladil ho Minseok. Nemienil to nechať len tak!

Vrátil sa na svoje miesto, no nevydržal tam dlho a pár minút pred tým, než mal jeden z mužov vydať ďalšie rozkazy, prekĺzol do budovy. Dobre si uvedomoval nebezpečenstvo a práve z tohto dôvodu dobre rozmýšľal nad každým jedným krokom, ktorý urobí. Čo najrýchlejšie aa skryl za najbližší stĺp, ktorý mu poskytoval ako - také bezpečie.

Otec so synom musia prežiť. Na životoch ostatných nezáležalo.

Konečne mohol dovoliť stúpajúcemu adrenalínu pohltiť celé jeho telo. Bol to úžasný pocit. Rozdával jednu dobre mierenú strelu za druhou, no zabúdal sledovať svoje okolie a to mu bolo takmer osudné.

Ren, ktorá sa takmer dostala k bossovi si to všimla a v poslednej možnej chvíli zachránila tmavovláskovi život nasadením jej vlastného. V rovnakej sekunde sa do priestrannej miestnosti nahrnuli ich spojenci, ktorí vyrovnali stav a tým prebrali kontrolu nad situáciou.

Taeyeong zdesene sledoval ako jej trhlo telom a následne padala k zemi. Celé to sledoval ako v spomalenom filme. Kľakol si k nej a čo najsilnejšie zatlačil na miesto, kde bolo najviac krvi, aby tomu aspoň trochu zamedzil.

„Musím ju odtiaľto čo najrýchlejšie dostať preč. Postaráte sa o to?" spýtal sa ďalšieho spojenca, na ktorého meno si nespomínal.

„Budem ťa kryť," prikývol. Obaja sme vedeli, čo presne máme robiť.

***

„Prisahám, že ťa zabijem, ak to neprežije!" Taeyeong bol zaraz pritlačený k stene nemocničnej chodby s dosť obmedzeným prístupom kyslíka.

„Taeil!"

„Viem, čo chceš povedať, no veľmi dobre viem, čo sa stalo, takže sa do toho nemiešaj!" nižší chlapec poriadne škarerdo pozrel na svojho otca, ktorý sa radšej zdržal ďalších poznámok a tento konflikt tým prenechal svojmu synovi a budúcemu zaťovi.

„Zabránil by som tomu, ak by som vedel, že sa hodí rovno predo mňa." zasmial sa zúfalo Taeyeong, „Je to moja budúca snúbenica, nesiem za ňu oveľa väčšiu zodpovednosť ako si myslíš," ohradil sa s úmyslom upokojiť svojho kamaráta. Uvedomoval si, že Taeil dokázal byť rovnako nemilosrdným ako jeho sestra, čo situáciu vôbec neuľahčovalo.

„Nič z tohto by sa nestalo, ak by si sa nehral na hrdinu! Ak by nebolo tvojho ega, tak by moja sestra teraz neležala na operačke s guľkou v tele!" zakričal frustrovane starší z chlapcov a vrazil Taemu.

Následne ustúpil pár krokov dozadu akoby si až teraz začal uvedomovať, čo spáchal a malo by ho to mrzieť. Nikdy takýto násilnícky nebol. Lenže v skutočnosti ho to nemrzelo a to ani trochu. Smrteľne sa bál o svoju sestričku. Jeho malá Ren bola silným bojovníkom, to vedel každý, kto ju poznal, no Taeil mal strach či tentoraz nenarazila na silnejšieho nepriateľa, než je ona sama.