Butterfly (L.TY)

16

„Sakra! Znova som tu a tentoraz navyše sama. Naozaj by ma zaujímalo, čo sa pokašľalo tentoraz," šomrala si popod nos Ren, keď sa znova ocitla na mieste, kde sa nedávno lúčila so svojou mamou.

Rozhliadla sa okolo seba. Všetko tu vyzeralo rovnako ako naposledy. Mala pocit akoby toto bol len hnusný vtip, no nebol.

„Mala by som si to tu trošku prezrieť, keďže naposledy som to nestihla," potichu si sama pre seba povzdychla, keď sa rozhodla aspoň takto skrátiť si čas, ktorý tu znova strávi. Lenivými pohybmi prešla okolo obývačky až do predsiene, kde to všetko naposledy začalo.

Spomínala si, že práve tam sa nachádzalo veľké zrkadlo, ktoré ju momentálne zaujímalo zo všetkého najviac. Chcela vidieť ako na tom je.

Očakávala, že bude vyzerať hrozne ako vždy, keď bola chorá. Namiesto nechutne mastných vlasov odporne prilepených k pokožke hlavy ich mala krásne lesklé akoby ich mala čerstvo nafarbené a umyté, stiahnuté do úhľadného konského chvosta.

Pleť mala dokonalú. Dokonca sa pod jej čokoládovými očami nenachádzali žiadne tmavé kruhy či vačky naznačujúce nedostatok spánku alebo vyčerpanosť. Jej oči neboli vôbec potemnené pliagou, s ktorou v skutočnom živote práve bojovala.

Priala si, aby takto dobre a bezchybne jej pleť vyzerala aj v skutočnosti, počas bežných dní. Vždy potrebovala aspoň trochu make-upu na skrytie drobných nedokonalostí, ktorý tentoraz na tvári vôbec nemala. Nepotrebovala ho.

„Výborne, Butterfly je tu so mnou a ja sa rozprávam sama so sebou," zasmiala sa nad svojou detinskosťou a pohľadom prebehla po svojej takmer dokonalej postave. Na sebe mala čierne oblečenie, ktoré si väčšinou obliekala na tréningy. Na páse jej nechýbalo upevnené puzdro aj so spomínanou zbraňou.

Doteraz si tento malý detail ani nevšimla. Až tak veľmi bola zvyknutá na prítomnosť svojej obľúbenej zbrane. Puzdro sa za tie roky stalo súčasťou jej kože.

Pohľadom tentoraz prebehla po nábytku nachádzajúcom sa tu. Inštinkt vraha jej napovedal, že sa niečo blíži. Niečo veľmi zlé na čo musí byť čo najlepšie pripravená. Vďaka tomuto šiestemu zmyslu, ktorý si za tie roky vypestovala začala pátrať po niečom, čo by sa jej neskôr mohlo hodiť.

Otvárala jednu poličku malej komody svetlo hnedej farby za druhou až kým nenašla pár vrhacích nožov úhľadne uložených v puzdre, ktoré si bude môcť pripevniť k nejakej časti jej útleho, no napriek tomu silného tela. Vyzerali presne ako jej dvojičky.

Tento druh zbraní nemala dvakrát v láske, no aj napriek tomu sa s nimi naučila narábať.

Zbystrila v momente, keď započula kroky ozývajúce sa z horného poschodia. Jej protivník sa očividne nachádzal práve tam. Rýchlo, no zároveň čo najtichšie prehľadala aj ostatné zásuvky, no nanešťastie všetky ostatné zásuvky boli prázdne.

No nič. Bude si musieť vystačiť s tým, čo má.

Naučenými pohybmi si k stehnu pravej nohy pripevnila aj puzdro s nožami. V pravej ruke pevne zvierala Butterfly a vydala sa ku schodom, ktoré viedli na poschodie.

Necítila žiaden strach, aj keď by mala. To čo v tomto momente intenzívne cítila bol adrenalín vlievajúci sa jej do žíl v nepravidelných intervaloch.