Butterfly (L.TY)

9

„Ren," upozornil ju otec. Vedela, že je zle, no aj napriek tomu sa nebála a snažila sa bojovať ďalej, aj keď vopred vedela, že je to prehratý boj a jej "protivník" za každú cenu dostane to, čo chce.

„Toto mi nemôžeš urobiť! Nemôžeš ma zaňho vydať! Predsa si mi niečo sľúbil!" rozkrikovala sa ďalej napoly naštvane a napoly zúfalo.

Nevedela, čo robiť. Najradšej by sa schúlila do kĺbička a plakala, kým by jej nedošli slzy. Snažila sa byť silná, no voľba lásky bola jej jediná slobodná voľba a aj to jej zobral. Cítila akoby jej niekto vytrhol ledva tlčúce srdce z hrude, hodil ho na zem a so smiechom po ňom poskákal. A ona sa na to celé musela dívať.

„Myslím, že si ju zle vychoval," ozval sa Taeyeongov otec a maximálne odmerane si ju celú prezrel, pričom mal zdvihnuté pravé obočie. Bol len ďalším v rade, ktorý ju odsudzoval bez toho, aby poznal jej trápenie.

Zato Taeyeongova matka bola úplne iná. Celý čas sa ani nepohla. Akoby sa bála. Mala pokorne sklonenú hlavu sledujúc podlahu nachádzajúcu sa pod ich nohami.

Nikdy sa nevideli, nepoznali sa a aj napriek všetkým rozdielom sa vďaka jednému jedinému pohľadu dokonalo pochopili akoby sa poznali od Reninho narodenia.

Ren pochopila všetkú tú bolesť v očiach ženy stojacej oproti nej.

Taeyeongova matka zase pochopila bolesť a správanie mladej slečny, okolo ktorej bola toľká dráma.

Ako jediná pochopila Reninu bolesť a počula pukať mladé srdce na milión drobných kúskov.

„Ren, všetko je už dohodnuté. Zásnuby budú presne o dva týždne od tohto dňa."

„Ako si mohol?" zašpekala. Do týchto troch slov dala všetko zúfalstvo a smútok, ktorý práve pociťovala.

Bez ďalších zbytočných scén sa otočila odpochodovala z kancelárie. A namierila si to priamo do svojej bývalej izby odkiaľ chcela zavolať šoférovi, ktorý by ju odviezol naspäť do jej bytu. Nechcela v tomto dome zostať už ani sekundu. Necítila sa tu viac bezpečne a ani príjemne.

***

„Čo potrebuješ, Ren?" spýtala sa jej kamarátka hneď ako zdvihla mobil.

„Čo takto si urobiť babskú jazdu?" navrhla akoby medzi rečou. Rozhodla sa, že začne nevinne a neskôr jej objasní všetko, čo sa okolo nej deje. Potrebuje sa niekomu vyrozprávať skôr, než zo všetkého, čo sa dialo za posledné dni načisto potratí rozum.

„Hmm, to znie fajn," ozvala sa po chvíli zvažovania jej kamarátka. „Dnes končím o piatej, počkáš ma pred budovou?"

„Budem tam aj s mojím čiernym tátošom," zasmiala sa Ren. Rozlúčili sa a Ren zložila. Aspoň z tohto mala radosť. Dlho spolu neboli len tak niekde na nákupoch alebo v kaviarni. Ani jedna totižto nemá veľa času nazvyš. Pri ich prácach sa to nedá.

Rýchlo skontrolovala čas a zistila, že je niečo pred pol treťou. Akurátny čas na začiatok príprav. Nehodlala meškať a pri soulskej poobednej premávke by určite meškala.

„Tak čo so sebou urobím?" spýtala sa samej seba a sadla si k toaletnému stolíku.

Začala sa prehrabávať rôznymi prípravkami na tvár, až nakoniec vytiahla drahý make-up, ktorý jej kúpil Taeil, keď boli v Amerike, špirálu a linku. Rozhodla sa pre jednoduchú úpravu, ktorou nič nezničí. Ona sama neznášala, keď mala na sebe hrubú vrstvu skrášľovacích prípravkov, ktoré nedovoľovali dýchať jej pleti. Svoje dielo zakončila červeným rúžom, ktorý bol jej obľúbeným.

„Teraz oblečenie," povzdychla si a podišla do svojho šatníka. Vonku bolo ešte stále teplo, no aj napriek tomu nechcela riskovať ochorenie kvôli poklese teploty vo večerných hodinách, tak siahla po roztrhaných rifliach a tmavo modrom oversized svetri. Na nohy si obula svoje obľúbené vansy a mohla ísť.

Chvíľu čakala pred hotelom, kým poslíček nezaparkoval jej miláčika rovno pred ňou. Počkala, kým vystúpil a podišiel k nej.

„Dnes ho doviezol váš brat, spomínal, že dotankoval a aj to, že bol v servise, pretože sa mu nezdali brdzy. Vraj je už všetko v poriadku," odrapotal mladý chlapec a ona len prikývla.

„Ďakujem za odkaz," usmiala sa naňho a do ruky mu strčila bankovku. Robila to väčšinou v časoch pred rôznymi akciami, kde vraždila, no čas od času si aj on zaslúži nejaké peniaze na zlepšenie nálady, keď sa tak snaží.

Nastúpila do naštartovaného auta a pohla sa smerom k budove spoločnosti SM, aby tam počkala na kamarátku. Tak ako aj počítala, na pol hodinu uviazla v zápche, ale jej to nevadilo, keďže z domu odchádzala skôr a tak sa jej niečo konečne podarilo.

Po hodnej chvíli zastavila v priestornej garáži, v ktorej ešte pred troma dňami nasadala do jedného auta s Taeyeongom, len preto, aby sa dozvedela tú sprostú správu, ktorá ju tak rozhodila. Napísala kamarátke správu, kde ju čaká, aby sa náhodou nestalo nedorozumenie a počkala približne 15 minút, kým sa v garáži začali objavovať členky Red Velvet. Chvíľu ešte počkala. Hneď ako zbadala Yeri, vystúpila, aby sa s ňou mohla zvítať. Síce teraz na istý čas pracovali v jednej budove, no aj napriek tomu sa nevideli.

„Ahoj, Ren," usmiala sa na ňu Yeri, na ktorej bolo vidno značnú únavu, no aj radosť, že znova vidí kamarátku po dlhšej dobe.

„Ahoj, pôjdeme?" objali sa a Ren následne hlavou naznačila na jej auto.

„Samozrejme," usmiala sa. S vypočúvaním počkala, až do auta, aby Ren nemala možnosť vykrúcať sa.

„Musím ti niečo povedať," ozvala sa Ren hneď, ako vyparkovala z garáže spoločnosti a zaradila sa do premávky.

„Ide o teba a Taeyeonga?" cítila na sebe zvedavý pohľad jej kamarátky. Neodvážila sa odtrhnúť oči od vozovky a tak len prikývla.

„Nevedela som, že ste to spolu ťahali tak dlho," zasmiala sa Yeri a tiež sa pozrela na cestu pred sebou.

„Čo prosím?"

„Tak to povedali a Taeyeong nám to všetko potvrdil. Popravde, myslela som si, že neviete vystáť jeden druhého a pritom to spolu ťaháte už dva roky," Yeri sa znova zasmiala a neveriacky pokrútila hlavou.

„Tak to nie je. Teda, poznáme sa už dlho, ale naozaj ho neznášam. S tými zásnubami nesúhlasím, no naši otcovia sa rozhodli inak," prehovorila po chvíli. Od hnevu, ktorý do nej vošiel ako blesk z čistého neba pevne zvierala volant, až jej z toho obeleli hánky. Vedela, že by to nemala tak prežívať, no nemohla si pomôcť.

„T-to naozaj?" spýtala sa jej kamarátka, ktorá v okamihu zvážnela, pretože si uvedomovala vážnosť situácie, rovnako, ako aj to, že osoba sediaca vedľa nej je kvôli tomu schopná zabíjať.

„Naozaj."

„Ale veď ti sľúbil, že ako budúci Capo di Tutti Capi si budeš môcť vybrať koho budeš chcieť. Jediná podmienka, ktorú ti dal, bola, že to musí byť mafián," teraz už aj Yeri chápala, Reninu ponuku ísť nakupovať. Potrebovala sa odreagovať. Nie len od skutočnosti, že sa stane najhlavnejším bossom najväčšieho a najváženejšieho mafiánskeho klanu v Kórei, ale aj od jej zásnub.

„Sľúbil. Každopádne od sľubu ustúpil. Mala som vedieť, že sľub, ktorý neodprisahal na matkine meno preňho nemá žiadnu veľkú váhu," pokrčila plecami tmavovláska stále zvierajúca volant.

„Dnes od toho vypadneme, čo ty na to? Žiadna mafia, žiadne nesplnené sľuby, žiadne zásnuby a dokonca ani žiaden Taeyeong. Súhlasíš?" spýtala sa Yeri a nadšene pozrela na kamarátku v snahe odľahčiť napätú situáciu.

„Hmm. Nebude to také jednoduché. Musím si čo najskôr kúpiť šaty vhodné na zásnuby."

Ren znova nastolila v tom tesnom priestore dusnú atmosféru, čo sa Yeri nepáčilo. Akoby aj mohlo, keď takéto rozhovory neznášala?

„Fajn. Tak poďme nakupovať a potom si to naplno užijeme," po chvíli ticha Yeri tleskla rukami a prísne pozrela na tmavovlásku naznačujúc jej, nech sa to nijak nesnaží pokaziť.