Vydatá za mafiána

1.

,,Nie to mi nemôžeš urobiť!" viem, že to raz muselo prísť, ale aj tak. Určite má zas nejaké problémy.

,,Ale môžem. Vedela si, že raz to príde," hovorí úplne s chladným a pokojným hlasom.

,,Už chápem! Máš zas problém, ale to nevadí máš ešte jednu dcéru! Stačí ju len vydať však?! A tak sa všetko vyrieši!!" vôbec som nečakala na jeho hlúpu výhovorku. Odišla som z miestnosti a nezabudla buchnúť dverami. Vždy som to chcela urobiť no nejak som nikdy nemala dôvod.

Chcem odísť.
,,Ahoj Viky nezájdeme niekam? Chcem vypadnúť z domu."

,,Ahoj, jasné. Vypadnúť potrebujem už aj ja."

,,Aha, okey tak príď po mňa o ôsmej," neviem sa dočkať. Ešte dlho sme sa rozprávali. Asi takú hodinku? Možno aj viac. Neriešim no, ale keď už bolo sedem musela som sa ísť upraviť. Už dlhší čas som nebola na žiadnej párty. Dnes sa budem musieť rozlúčiť. Predpokladám, že odídem preč. Preč od mojej životnej a jedinej lásky Viky. Strašne mi bude chýbať. Sme kamarátky už vlastne dosť dlho. Asi takých pekných dvanásť rokov. Doteraz nás nič nerozdelilo. Ani hádka a teraz mám ju opustiť kvôli nejakému mafiánovi? Toto všetko je zlý sen. Chcem sa s neho zobudiť a byť konečne normálny človek. Nechcem byť dcéra mafiána!

Obliekla som si krátku sukňu bordovej farby. Čierne tielko a kotníkové topánky a na vrch nesmie chýbať bundička. Predsa nemôžem vyjsť na ulicu v tielku bola by mi zima. Áno bývam v New Jersey, ale večer býva zima a chladno.

Ako tak som zišla dole a môj pohľad sa zastavil na mojom otcovi. Posledné roky sa mi obidvaja rodičia odcudzili. Poslednom čase ich už vôbec nepoznávam.

,,Niekde ideš?" odkedy sa o mňa zaujíma? Som aj rada, že odtiaľto vypadnem.

,, Áno. Nemala by som?!" nič mi dokopy nepovedal a už som podráždená.

,,Len, že zajtra prídu pán a pani Greyovci aj so svojim synom, aby si vedela," aha takže upozornenie, aby som sa neopila. Chápem.

,,Kedy bude svadba?!" je mi už teraz na vracanie. A to iba o tom hovorím!

,,O tri dni budú zásnuby. Zajtra pôjdete s pani Charlotte a mamou vybrať šaty," fakt zábava. Odchádza a ja som šťastná... počkať, beriem späť! Mama len stojí a pozerá sa na mňa. Akoby som niekoho zavraždila.

,,Už si počula čo sa stalo našej susede?" veľmi ma to zaujíma. Moja mama sa asi musí doma dosť nudiť keď mi tu ide hovoriť o susedoch.

,,Nie. Čo také?" najradšej by som prevrátila očami no nato som až príliš lenivá.

,,Keď prechádzala cez cestu, vraj ju zrazilo auto a tie jej zemiaky popadali na celú cestu," neviem či sa mám smiať, ale tá naša suseda si to zaslúžila. Každého ohovára. A vraj Boh vie všetko. No tá naša suseda vie ešte viac.
,,Neviem čo bude jej manžel robiť. Je to smutné. Ale je v poriadku iba ju vzali do nemocnice."

,,Keď nepozbieral zemiaky tak si musí uvariť niečo iné," ach konečne Viky. Prišla po mňa. Už po niekoľký raz ma zachránila od trápnej situácie alebo od nudnej debate.

,,Ahoj, nechceš zajazdiť?" jediná som ja, ktorá má vodičák no nemá auto. A máme dosť peňazí. Ale je mi to radšej fuk.

,,Ahoj, nie nemám náladu."

,,Ako sa cítiš?"

,,Pripadám si ako v blázinci no potom sa poobzerám okolo seba a zistím, že už v tom blázinci som. Takže sa cítim ako sfetovaný jednorožec, ktorý "kaká" farebné a chutné cukríčky!" obidve sme sa zasmiali. Až teraz si uvedomujem aké bude ťažké opustiť jednu milovanú osobu. Bude mi strašne chýbať. Ona je všetko môj Boh, diabol, sestra, matka a hlavne moja najlepšia kamarátka. Keď nebudem počuť jej smiech tak sa naozaj zbláznim. Ona jediná má rozveselí a dakedy aj rozplače. Bude mi chýbať. Ako? Ako mám opustiť jedinú osobu na ktorej mi veľmi záleží? Ako? Život nie je fér. Neznášam ho! Neznášam môj život!!