Vydatá za mafiána

5.

Cesta prebehla v poriadku. A hlavne v tichosti. Akurát niekedy v lietadle zanadával Ian. Niečo riešil na svojom notebooku.

Pocítila som ako niekto do mňa drgol. Ian!!! Ja ho zabijem!
,,Čo sa deje?!" vykríkla som na neho a videla ako chytá nervy.
,, Pristávame. Snáď si nemyslíš, že ťa budem niesť! A potom sa úprav príde návšteva. A áno vyzeráš hrozne, ale už si si zvykla však?" čo si to dovoľuje? Myslí si že sa urazím? Nech zabudne. Iba som sa sladko usmiala až by niektorý dostali cukrovku.
,,O áno, zvykla. A nemusíš sa báť nebudem tam zavadzať," presne prečo by som tam mala byť? Veď aj tak tam nikomu nebudem chýbať.
,,Ako to myslíš?" ten hlupáčik nepochopil. Asi budem musieť mu to polopate vysvetliť.
,,Nebudem tam. Pôjdem von," trochu som zaváhala.
,, Môžeš to volať domov. Predsa tam budeš žiť a bývať, takže je to náš nový domov," slovo náš veľmi zdôraznil.

,,A dobre, len brána sa zatvára o polnoci," väzenie?! To nemyslí vážne!

Po desiatich minútach lietadlo- súkromné- pristálo. A my sme vystúpili. Vonku na nás čakalo auto. Čierne a pri ňom muž. Asi nejaký súkromný ochrankár. Na ľavom uchu mal malé slúchadlo. Ian iba mu mávol rukou a sadol si.
,,Nech sa páči, pani."
,,Um nie. Som ešte slečna. Volajte ma Mel," usmial sa a prikývol.
,,Tom," bože ten vyzerá chutné keď sa usmeje a ešte žmurkne.
,,Ehm neruším?!" naštvane si odkašľal a díval na nás ako tam stojíme a rozprávame sa. Teda neviem či to sa nazvať vlastne komunikácia, keďže sme si povedali mená. Tom sa "spamätal" a hneď išiel za volant. Škaredo som sa pozrela na toho kučeravca, ktorý sedel vedľa mňa a nervózne poklepkával nohou.
,,Deje sa niečo?"
,,Čo ? Nie! Vlastne to ani nie je tvoja vec," veď budem jeho manželka! Dočerta to mu nestojím ani zato, aby mi povedal niekedy pravdu? Nadvihla som obočie a prepaľovala ho pohľadom.
,,Fajn...len som nervózni. Náš dom bol nedávno postavený. Dúfam že to dopadlo dobre lebo chcem možno niekedy v budúcnosti robiť biznis s týmto. A za týždeň mali stihnúť ho dorobiť. Tak som proste zvedavý. Nemám šťastie na ľudí a nedôverujem im. Tak to trochu pochop. A áno nevidel som ešte náš dom," fíha to by som nečakala. "Náš" dom má byť dokonalý. Akoby on bol! Pretočenie očami som si radšej odpustila.

Po pár minútach auto zastavilo pred veľkým domom. Nie až tak veľký, ale väčší ako obyčajne domy.
Tom mi vybral kufor a podal mi ho. Ian ani nečakal a už bol v dome. To mi ani nepomôže?? To je až taký kretén?

,,Na hornom poschodí je naša spálňa, ale ja pôjdem spať do inej. Súhlasíš?" wau tak to sa premohol.
,,Ty sa má aj na niečo pýtaš?!" teraz budem "nasratá" ja. Ako on ani ja nebudem brať ohľad na ostatných. Budem proste ako on.
Nič nepovedal iba zatínal sánku a ukázal mi moju izbu.

Je veľká aj s balkónom. Výhľad je na náš dvor. Máme krásny bazén už aj s vodou. Potom sú tu aj nejaké kríky a stromy.
V izbe mám troje dvere. Jedny vedú na chodbu. A predpokladám, že jedny do kúpeľne.

Áno mala som pravdu. Je tu krásna kúpeľňa. Biele dlážky, čierno-biela sprcha. Skrátka krásna kúpeľňa.

Prišiel večer a ani neviem ako. Moc dlho som sa vybaľovala. Pôjdem von. Nikdy som nebola v Londýne. Chcem zistiť aké tu majú kluby. Ian ma nikde nezoberie a aj tak dnes má niekto prísť.

Obliekla som si šaty nad kolená a k tomu som si zobrala čiernu koženku. Nie som moc na opätky a tak preto som si zobrala tenisky.

Trochu zamračené počasie tu majú. Snáď nezmoknem.

,,Ideš niekde?" Ian a jeho parta sedeli na gauči a o niečom sa rozprávali.
,, Áno," čo som mu mala povedať?
,,A kde?"
,,Nemusím sa ti spovedať," niektorý chalani vybuchli od smiechu. No mne a Ianovi do smiechu nebolo.
Otočil sa mi chrbtom a venoval sa už svojej partií. 

Trochu kratšia časť. Nemám momentálne čas. Keďže začala škola. A prvý týždeň bol pre mňa moc namáhavý. Kým si zvyknem na pravidelný režim. A keďže som teraz staršia o rok tak aj mám viac povinnosti.

Ďakujem za pochopenie a aj za každú ⭐ a aj za 💬.

BTW: časti budú vychádzať asi každú sobotu. Podľa toho ako budem stíhať.
            a prepáčte za chybičky.

❤❤❤❤❤❤❤❤❤