Vydatá za mafiána

17

,,Odchádzame," povedal nahnevaným hlasom. Tuším že sa niečo deje.

,,Ako to myslíš tým, že odchádzame?"

,,Proste choď si zbaliť tvoje posraté veci a odídeme!" nechcem ho viac rozčúliť tak radšej sa postavím z postele a podídem k tejto našej malej skrini v tejto izbe. Nemáme tu dokopy veľa veci. Neviem čo sa deje a ani neviem prečo odchádzame, ale mam strach. Určite sa niečo stalo.

Stále nič nepovedal. Sedíme v lietadle niekde vysoko nad zemou. Je vidno stále iba oblaky, keďže je ráno a všade naokolo je hmla, nič viac iba hmla. Ja stále iba rozmýšľam čo sa tak mohlo stať, že je Ian tak nasrdený. Len nehybne sedí v kresle pozerá von oknom a je duchom neprítomný.

,,Smiem vedieť čo sa stalo?" opýtam sa tichým a jemným hlasom. Dúfam, že mi aspoň niečo povie. Povzdychol si a to asi nebude dobre znamenie.

,,Uniesli ju. Poslali mi video, odkaz," povedal. Nič viac, nič menej. Uniesli ju. Ale koho?

,,Um koho?" nebolo som si istá či sa to vôbec chcem opýtať, lebo je vidno, že je nehorázne nasratý.

,,Ježiši! Brooke! Uniesli ju! Boha mohol som si ju trochu všímať!" obviňoval sa. A ja som pochopila, to je ta moja "najlepšia kamarátka", za ktorú ma mala. To vie do akých problémov sa dostala. Určite ju neuniesli len tak. Bude to mať nejaký dôvod.

,,To vie čo zas vyviedla. Typická ona stále v problémoch," neodpustila som si komentár na jej osobu.

,,Jasné. Veď kto by mohol za to, že ju niekto unesie, že? Tak sa trochu zamysli. Áno, presne ten človek. To kvôli tebe ju uniesli! To kvôli tebe je teraz v sračkách! To kvôli TEBE ju uniesol Tobias!" mam chuť vyskočiť z toho lietadla. Mohlo ma napadnúť, že ma v tom prsty Tobias. Nechcem byť v jeho prítomnosti tak strašne sa hanbím, to ja môžem zato, že ju uniesli. A ja som ju krivo obviňovala. Môžem sa akurát tak hanbiť za to čo som vypustila z mojich úst. Mala som to byť ja, ktorú unesú. Ale tak trochu si to aj zaslúžila. Hovorí veci, ktoré nie sú pravdivé a všetkých klame. To vie čo narozprávala Ianovi. Ha, že vraj kamarátky so strednej do kým sa neodsťahovala. Takú pi*u a nie kamarátky. Akurát mi robila samé problémy lebo žiarlila na to, že ja som sa narodila do bohatej rodiny, ale asi nevidela ako sa ku mne rodičia a všetci správajú. Zatiaľ čo ona populárna baba na škole a každý sa s ňou bavil oproti mne. Dievča, ktoré ma jednu kamarátku, mŕtveho kamoša z detstva a problémy všade kde sa pozrie. Neverila som jej a neverím jej. Neverím tomu, že by ju len tak uniesli. Veď nikto okrem mňa nevedel o tom, že ona s Ianom niečo spolu majú. Určite niečo urobila a teraz za to nesie následky. Alebo môže byť aj ta druhá verzia. Ta čo tvrdí Ian. Ta čo tvrdí, že ja môžem za to, že ju uniesli. Čo ak je to pravda? Pocit viny je hrozný. Až teraz som si uvedomila, že to môže byť pravda, ale prečo ona, prečo ju uniesli? To nedáva potom zmysel. Nič nedáva zmysel. Môžem za to, že ju uniesli ja? Alebo si to iba namýšľam? 

Fuuu nová časť je napísania. Najskôr sa chcem ospravedlniť za to, že ta časť mala už vyjsť v piatok. Áno tak som to plánovala, ale nevyšlo to. Mam občas chvíľky kedy sa mi chce písať a potom sú tu aj také dni kedy len premýšľam o tomto príbehu a vymýšľam si nove "časti" a udalosti, ktoré sa tam udejú, ale iba bohužiaľ v hlave. Taktiež sú tu také dni kedy tie moje nápady aj vpisujem do nových a novších časti a postupne tento príbeh smerujem tak kde som ho už dávno chcela mať a musím priznať, že to písanie nie je ľahké ako si všetci myslia (áno aj ja som do tej skupiny patrila). Musíte ma teraz pochopiť že sa naozaj snažím písať nové časti, ale tak nejak mi to ide niekedy ťažšie a zas niekedy veľmi rýchlo. A pri tejto časti som sa vážne zasekla vôbec som nevedela ako ju mam dopísať a hlavne som chcela mať aspoň tých 500 slov ako pri každej časti. No ale nejak som to zvládla a mam ju napísanú. Ďalšiu sa budem snažiť napísať do budúceho týždňa ale ako ma poznáte tak si asi počkáte ďalší týždeň ešte uvidím ako mi to pôjde.    

A samozrejme ospravedlnte moje chyby  (nedopísane slova, zlé napísane čiarky a hlavne ta moja celková gramatika) akože prešla som si túto časť a dosť som si ju kontrolovala, ale za moje čiarky, ktoré pridávam random si prosím nevšímajte.

A ešte jedna vec nesmierne vám ďakujem za 2k prečítaných (alebo ako to nazvať) pred nedávnom to bolo iba niekoľko 600 videných (prečítaných, neviem pomenujte si to ako chcete) a som v šoku. Veľmi si to vážim. A dnes mi to vôbec nejde (každý si to všimol) ani písať ani vyjadrovať sa, takže sa uvidíme dúfam čo najskôr pri ďalšej časti. 

Ďakujem za každý hlas (hviezdičku ako to ja volám) a každý komentár od vás si nesmierne vážim.