Vydatá za mafiána

12.

,,Oh! Fajn, no proste to začalo pred necelými dvomi rokmi. Bola som mladá. Hej no. Mladá som aj teraz," trpko som sa usmiala a išla si sadnúť do kresla pri okne.

,,Bola som strašne naivná čo sa týkalo mužov a vzťahov. Nemôžem uveriť, bola som tak hlúpa. Neverím na lásku čo to do čerta je? No naspäť k téme. Stretla som ho v jednom klube. Bol pozorný. Chodili sme na večere, brával ma do kina. Cítila som sa pri ňom konečne milovaná. Pretože rodičia ma zanedbávali, vlastne robia to doteraz. Bola som stredobodom jeho pozornosti. Bola som po prvý krát chcená. Vieš, aký to je pocit? Milovala som ho. A myslela som si, že aj on mňa. Keďže každý deň mi chodili kvety, ale mýlila som sa. Dočerta tak som sa mýlila! " bola som rozčúlená. Je mi so seba zle aká som bola naivná.
,,No, ale dlho nám to nevydržalo," smutne som sa usmiala. A radšej si poviem, že ako mi je teraz bez neho dobre. Veď aj tak načo myslieť na minulosť tú aj tak predsa nezmením.
,,To je mi ľúto, ale čo sa stalo predpokladám, že ste sa nerozišli práve najlepšie no nie?"
,,Máš pravdu. My sme sa dokonca vôbec nerozišli. Po tom necelom krásnom, romantickom roku sme sa začali hádať. Vlastne to on vždy mal nejakú zámienku na hádku. Vždy mi všetko vyčítal. Ako vyzerám, že veľa jem. Potom sa zameral na moje oblečenie. Prekážalo mu čo si obliekam. Ale veď sedemnásť ročne dievča sa potrebuje nejako prejaviť. Žiadať aspoň štipku pozornosti. Zakázal mi nosiť crop-topy, šaty, sukne a dokonca aj kraťasy. Vieš čo to bolo? Dvadsaťštyri hodín denne som bola kontrolovaná. Vo všetkých smeroch. Bolo to choré! Zakazoval mi stretávať sa s ľuďmi. A neskôr ma... " bola som prerušená.
,,Nehovor, že ťa znásilnil alebo že ťa udrel!" bol podráždený. Nechápal čo som mu tu hovorila.
,,Áno... Udrel ma. No...no zač...začalo," nemohla som. Cítila som sa zneužito. A tak som sa hanbila. Ako som takého človeka mohla milovať?
,,Hej kľud. Nemusíš to hovoriť ak nechceš. Poď sem," upokojoval ma. Potľapkal na posteľ kde sedel. Vstala som a sadla si ku nemu. Svoju ruku presunul na môj chrbát a jemne ma hladkal. Snažil sa ma upokojiť. A priznám trochu to pomohlo.
,,Ta recepčná ťa balila," povedala som a začala sa smiať. Nechápavo na mňa pozeral.
,,Veď som krásny. Ty sa stále čuduješ?" oh sebaistý Ian je späť. Musela som sa zasmiať.
,,O šiestej máme večeru. Nechceš sa prichystať? "
,,Vieš čo? Máš asi po prvý krát v živote pravdu."
,,Ale no. Ja mám vždy pravdu," pretočila som mojimi očnými guľami a zašla som do kúpeľne. Dám si horúcu sprchu a po mojich slzách nebude žiadna stopa. Nesmiem na to myslieť. Musíme ho zastaviť. Nechcem, aby mi ublížil a už vonkoncom nie, aby ublížil iným ľuďom.

Z kúpeľne som vyšla iba zabalená v osuške, keďže som si nezobrala žiadne oblečenie.
,,Ale, ale radovánky až po svadbe," úsmev sa mu rozšíril keď uvidel moju nahnevanú tvár a následne sa začal smiať na plné hrdlo.