Vydatá za mafiána

26

Keď som došla do jedálne čakala ma tam mama. Aj so spomínanou polievkou. Popri tom ako som ju pomaly do seba dostávala, mama na mňa iba pozerala.

,,Mami?" akoby sa prebrala a rýchlo zaklipkala očami.

,,Čo si hovorila?"

,,Že čo sa deje,"

,,Oh zlatko musím ti niečo dôležite povedať. Najprv sa však najedz," všetku polievku som do seba naliala jedným hltom. Bola som veľmi nedočkavá. Chcela som vedieť hneď to čo mi zatiaľ nechce povedať. Už nechcem klamstvá a samé tajnosti. Chcem vedieť celú pravdu.

,,Hovor," vyzvala som ju a čakala na to čo z nej vyjde.

,,Tobias...on si mal zobrať za ženu tvoju sestru. My sme to však nechceli. Vedeli sme, že s ním ju nič dobré nečaká. Tobias a jeho otec vtedy iba začínali s mafiou. Všetko pre nich bolo nové. Hľadali si ľudí, kontakty a raz natrafili na tvojho otca. Dohadovali sa o sobáši tvojej sestry. Súhlasili sme. Neskôr ako sme boli na návšteve sme zistili, že bije svoju manželku a bolo jasné, že Tobias môže byť taký istý. Nechceli sme to. O týždeň sme zásnuby zrušili. Tvoju sestru sme vydali za jedného najznámejšieho mafiána v Austrálií. Je s ním šťastná. A potom si sa s Tobiasom dala dokopy. Neviem ako..."

,,V škole. Chcel doučiť matematiku aj keď bol o ročník vyššie,"

,,Nebolo ti to čudné? Chcel sa pomstiť a skoro sa mu to vtedy aj podarilo. Dva roky pred tebou tajil, to že vie kto vlastne si, z akej rodiny pochádzaš. Všetko to bola hra. Vtedy ako odišiel preč. Čo tak zbabelo zutekal, to kvôli otcovi. Všetko sme vedeli, aj to že ťa bil. Zariadili sme, aby odišiel, a aby ťa nechal na pokoji. Mysleli sme si, že jeho rodina s mafiou nadobro skoncovala a vlastne to bola pravda. Okrem Tobiasa. Prahol po pomste. Veľmi sa mu páčila tvoja sestra. A ak ju nemohol mať tak chcel zničiť našu rodinu. A skoro sa mu to podarilo. Keby nie je Mikeyho a jeho kamarátov, rodiny tak neviem či by si tu so mnou sedela, "

,,Nesedela, ale mohol tu byť Mikey," nedokázala som sa na ňu pozrieť. Mal tu byť on, nie ja.

,,Nehovor tak," vstala a podala mi ruku. Neviem čo sa deje, ale prijala som ju a tiež som vstala. Viedla ma do nejakej miestnosti, ktorú vôbec nepoznám.

,,Kde to sme?"

,,Tu sa nachádzajú izby pre zranených. To aby my mafiáni sme nemuseli chodiť do nemocníc,"

,,A prečo sme tu,"

,,Posledné dvere. Choď," pustila mi ruku a otočila sa. Podišla som ku dverám. Neviem čo mám čakať.

Neváhala som a otvorila ich. Naskytol sa mi pohľad na nejaký prístroj, ktorý niečo zaznamenával. Niekto tam ležal. ten človek bol prikrytý až po hlavu. Pristúpila som bližšie. Odrazu sa celá prikrývka pohla a konečne som mohla vidieť kto tam je. Jeho rozospaté oči sa na mňa pozerali. Ústa mierne pootvorené. Rukami, v ktorých mal hadičky si pretrel oči. Zatiaľ čo ja som tam nehybne stála s mokrými lícami, opäť. Slza za slzou mi stekala po líci. Rukou som si prikryla ústa, aby som náhodou nevykríkla. Skĺzla som na studenú podlahu a plakala.

,,Neplač už," zdvihla som na neho pohľad. V očiach sa mu leskli slzy. Jeho okolie očí zdobila červenasto-modrá farba. To vie koľko dní nespal. Spod prikrývky vytiahol opäť ruku a naznačil mi tým, aby som za ním prišla bližšie. Potiahla som nosom a postavila sa na svoje roztrasené nohy. Čudujem sa, že som sa na nich udržala.

Prisadla som si k nemu a on ma prikryl.

,,Mikey..."

,,Pššš..." svoj ukazovák mi položil na pery a potom ho dal aj hneď preč. Svojou rukou mi prešiel po líci. Je tu. Cítim jeho dych na mojej tvári a jeho prsty, ktoré má zaryté v mojich vlasoch. Privrela som oči a nechala som sa unášať touto chvíľou. Neskôr som pocítila jeho pery na mojich. 

♥ KONIEC ♥

Áno takýto je koniec. Možno ste si ho predstavovali inak. Áno Mikey(Ian) žije. Nikdy som neplánovala to, aby umrel. Dúfam, že takýto koniec nikoho neurazil, ale nechcela som, aby tento príbeh končil tak ako iné.  

Tento príbeh plánujem opraviť. Hlavne tie gramatické chyby v prvých častiach.Epilóg nebudem písať a ani poďakovanie. 

Teraz vám tu ďakujem, keby nebolo vás asi by som tento príbeh ani nedokončila. Po celý čas ste boli mojou oporou a motiváciou. To si nesmierne vážim. Teraz tento príbeh už má okolo 20 tisíc prečítaní. Fuu toto som nikdy nečakala. Doteraz si živo predstavujem ako tento príbeh mal 500 prečítaní a ja som sa nad týmto číslom rozplakala. Je to môj prvý príbeh. A je to všetko neuveriteľné. Keď si pamätám tie prvé časti, ktoré som dlho do noci vymýšľala a písala. Ako som bola do toho naplno pohltená a ako som vtedy zistila, že milujem písanie.  A to všetko kvôli vám. Ešte raz ďakujem a som rada že ste to so mnou vydržali až tu do konca dôjsť (normálne som sa až rozplakala, naozaj ďakujem) . 

Ešte som vám chcela popriať k Vianociam (trošku neskoro) a ešte všetko dobré do nového roku veľa šťastia, zdravia, lásky a hlavne veľa príjemných zážitkov a nech rok 2020 bude lepší než tento. Vy ste mi tento rok spríjemnili a dúfam, že sa ešte vidíme u nejakého môjho ďalšieho príbehu.