Vydatá za mafiána

3.

,,Čo sa deje?" mám mu to povedať? Alebo radšej nemám?
,,Daj mi prosím pokoj," poprosila som. Ale on iba zaťal zubami.
,,Odpovedz mi na otázku," jeho hlas bol vážny. Neznášam keď sú ľudia zvedavý.
,, Prepáč, ale nie som na to pripravená. Nedokážem ti povedať pravdu. Prepáč," v tom sa odtiahol a zašiel do kúpeľne. Konečne som sa mohla trocha ukľudniť. Nevydržím s ním v jednej miestnosti.

Sedím v kuchyni a v ruke držím pohár. Ani vlastné netuším čo pijem. Asi whisky. Keď dopijem asi tretí pohár tak idem naspäť. Ale niečo ma zastaví. Hlas rodičov. Mama a otec sa o niečom rozprávajú. Musím to počuť.
,,Liam ja nechcem, aby tiež odišla," moja mama. Znela tak zúfalo.
,,Ani ja nechcem, ale vieš že musí po prvé je to zvyk a po druhé tam bude jej lepšie a bude aj v bezpečí," čo? Mne je tu dobre! Oni sú v nebezpečenstve? Čo ak sa im niečo stane?

Zvyšok noci som nemohla zaspať. A ako by som vlastne aj mala? Po tej nočnej mory, ktorá ma prenasleduje rok? A myšlienky mi stále blúdili k rodičom. Čo mi taja? Už to nevydržím. Ten pohľad na Iana ako vedľa mňa spokojné leží ma pomaly zabíja.

Vyšla som na balkón a tam si sadla do kresla. A pozorovala krásnu žiarivú oblohu. Zababušila som sa do deky a snažila sa na nič nemyslieť. Asi sa mi to aj podarilo, keďže si nepamätám ako som zaspala.

Prebudila som sa v posteli bola som zakrytá paplónom. Posteľ bola prázdna a izba studená. Išla som sa prezliecť do športového oblečenia. Pôjdem behať.

,,Kde ideš?" oh ešte ten mi tu chýbal.
,, Behať," a čo sa tu deje? Veď zásnuby majú byť zajtra.
,,Aj ja idem. Počkaj ma," no nie, nie a nie! Chcem ísť sama!
,,Nie," už má ani nepočul.

Bežali sme do lesa. Krásneho tmavého na niektorých miestach presvecovalo slnko.
,,Dnes o piatej sú zásnuby," to fakt? Bez teba neviem. Budem ho ignorovať.
,,Haló? To mi ani neodpovieš?" daj mi silu bože.
,, Veď to ani otázka nebola."
,,Musíš byť ku všetkým odporná?" odporná? Ja sa správam tak ako sa všetci ku mne správajú. Je mi zle. Načo išiel so mnou?
Zastavila som a otočila. Nemám náladu už ani na beh. To musí mi zničiť náladu?
,,Kde ideš?" môj milý teraz čakáš, že sa otočím a budem sa s tebou rozprávať?
,, Ignoruješ má? Fajn!" je nahnevaný až veľmi. To iba preto, že sa s ním nerozprávam?

To čo povedal sa má dotklo. Nepozná má. Tak prečo hovorí, že som ku všetkým odporná? Zavrela som sa v kúpeľni. Siahla som po žiletke. K mojím už dvom hlbokým jazvám dnes pribudne asi ďalšia. Tretia. Veľa ľudí by sa chytalo za hlavu. Áno som hlúpa. Bolesť je jediné čo ma drží pri živote aj keď to vlastne nie je pravda. Vždy si zrobím jednu čiaru na ruke keď mám dosť. Keď mám chuť zabiť sa. Ako teraz. Nie kvôli tomu čo mi povedal. Nezvládam to mám toho dosť. Všetko sa na mňa rúti a to z každej strany. Mala by som si žilu podrezať, ale to neurobím. Ešte neprišiel čas.

Z izby vyjdem po desiatich minútach. Bol už obed. Vôbec sa mi nechcelo jesť, ale čo už. Dúfam, že si nikto nevšimne tu čerstvú ranu. Po tomto čo som urobila je mi aspoň trochu lepšie.

Obed prebehol celkom v pohode. Nikto sa so mnou nesnažil komunikovať. Aspoň som si pretriedila myšlienky. Keď som správne pochopila dnes sú zásnuby a zajtra odchádzam? Okey tak toto nedám.

Po hodine mi niekto klopal na dvere. A ja som vedela presne kto to je. A s radosťou som ich išla otvoriť.

Už mi Viky dorábala nejaké detaily. Aj keď mi je to jedno, ale Viky je Viky. Nikto jej neodmietne. Obliekla som si tmavé bordové šaty s dlhými rukávmi. Vzadu bol veľký až veľmi veľký výstrih.

,,Pristane ti to," oh bože ja dnes umriem.
,, Nepreháňaj. Nezaslúžim si to."
,,Ale áno. Ja stále neverím. Budeš sa vydávať," hej ani ja nemôžem uveriť.

,, Príď potom dole. Všetci sa už sú pomaly pripravený."
,,Dobre, neboj neutečiem," zasmiala sa a potom odišla preč. A ja som sa mohla znova na seba pozrieť. Teraz by som aj tak najradšej utiekla.
Nikdy som nemala na sebe tesné a s veľkým výstrihom šaty. Nikdy nenosím polovičné plavky alebo tie prehnané krátke tričká. Má to jednoduché vysvetlenie. Ako som spomínala Tobiasa. Dakedy môj priateľ. Veľmi so ho milovala, ale jemu po čase preskočilo. Začalo to jednou nevinnou fackou. Potom päste a nakoniec nožíky a podobné hlúposti. Po celom chrbte a bruchu mám jazvy. Strašne som sa ho bála, ale aj bojím. Vôbec netuším kde teraz je. A ani neviem poriadne ako som sa od neho dostala. Len viem, že zistil čo som zač. A potom radšej odišiel, no popravde zbabelo utiekol. Od vtedy som ho nevidela. Je to už rok. No stále mám o ňom nočné mory.

Už bol čas otvorila som dvere a bolo počuť jemnú tichu hudbu. Podišla som k schodom a všetci upreli pohľad na mňa. Nebolo to nič príjemné. Všimla som si, že je tu veľa členov rodiny. Teda z Ianovej strany z mojej boli iba rodičia a Viky. A moja sestra? Ako vždy nechala má v štichu. Začína sa podobať na mojich rodičov. A veď predsa je ich potomok musí niečo zdediť.
Nádych, výdych. Musím to prežiť. 

Ďalšia časť. Ako ste si mohli všimnúť Ian sa bodová na Mikeyho. Ak nepoznáte spieva v skupine roadtrip.