Vydatá za mafiána

18

Počujem dupot. Presnejšie dupot nôh. Ian je nervózni chodí hore dole. So mnou sa nerozpráva. Vlastne s nikým sa nerozpráva. Teda aspoň to tak vyzerá od kedy sme prišli som zavretá v izbe a len tak ležím a premýšľam. Čo by sa tak stalo keby som to bola ja, ktorú unesú. Zabil by ma? Nechal ma žiť ? Možno, ale verím, že nie na dlho. A keď uniesli Brooke tak mali na to dôvod. Určite budú z nej ťahať informácie. A hádajte o kom, samozrejme, že o mne. Určite Ian teraz vymýšľa plán ako ju z toho dostať. Nejak sa to bude musieť dať vyriešiť. Vždy je riešenie. Musí byť aj teraz.

Sedím na širokej parapete v mojej izbe. Pozerám von z okna a len tak premýšľam o udalostiach čo sa udiali v poslednom čase. A keď sa tak zamyslím ani neviem aký je deň. Je pondelok? Streda či je už víkend? Len viem, že je už večer. Slnko zapadá. Je nádherne. Asi by som sa mala ísť najesť. Nič som nejedla a aspoň trochu musím, aby som mala akú takú silu. Ale je tu jeden problém. Bojím sa, že dole bude Ian a ja sa nechcem s ním stretnúť. Nechcem sa pozerať do jeho sklamaných, nahnevaných a búrkových očí, ktoré teraz ma. A keď si pomyslím prečo ich má, tak je mi zle. Lebo vlastne ja zato môžem, ako to aj on sám povedal. Teda skôr mi to vykričal do tváre.

Len mi zostava dúfať, že tam naozaj nie je a ja sa aspoň v pokoji najem. Zídem opatrne po schodoch a moje ďalšie kroky smerujú do kuchyne. Podídem k chladničke a tam si vyberiem suroviny na sendvič alebo skôr to čo sa v tej chladničke nachádza. Urobím si aj ovocný čaj. Um jahodový mňam.

Keď som si dokončovala sendvič počula som hlasy. Hlasy nejakých osôb.

,,Neviem, nič neviem. Vôbec netuším kde sa môže nachádzať. Musíme preveriť všetky sklady," tento hlas patril Ianovi. Som si tým istá.

,,Počuj Michael. Nechcem byť zlým, ale dúfam vieš, že jej vina to nie je," to bude podľa mňa Rye. Jedine on ho tak zvykne volať. Vošla som na chodbu a išla smerom k schodom. Keď som už bola na tretom schode tak som si spomenula. Môj čaj, zostal na kuchynskej linke. No nič budem sa musieť po neho vrátiť.

,,Ja prepáč, veľmi ma to mrzí. Mrzí ma to čo som povedal. Nie je to tvoja vina. Ja len, že potreboval som to na niekoho hodiť. Som idiot, ktorý si nepripúšťa svoje chyby. To je moja vina, kebyže dávam aj na ňu pozor tak sa to nestane. Nechcem, aby si si myslela, že je to tvoja vina. To určite nie je," bol v kuchyni a ľutoval to. Alebo možno mu to prikázal povedať Rye.

,,Máte nejaký plán ako ju zachrániť?" pokrútil záporne hlavou. Takže nič.

,,A vlastne ako ju dostali?" len si vzdychol a pokývol smer obývačka kde sedel Rye a s ním Jack. Ty dvaja sa o niečom rozprávali, ale akonáhle sme sa tam ocitli tak ostali ticho. Nikto z nás nič neprehovoril. Až blbé, nepríjemne a veľmi trápne ticho prelomil Ian.

,,Prosím posaď sa." 

Yep, nová časť vonku som tak happy. Táto časť sa až veľmi rýchlo písala. A som za to dosť vďačná.

Prepáčte za všetky chyby či už gramatické alebo slová, ktoré tam vôbec nepatria(mohlo sa stať, že som urobila preklik) a hlavne za tie poondiate čiarky, ktoré neviem písať.

Ďakujem za všetku vašu podporu a krásne komentáre k novým častiam a hlavne za tie krásne hviezdičky.