Vydatá za mafiána

10.

,,Kto je Tobias?! " naliehal. Nevnímala som. Bola som stratená v svojich starých a zlých spomienkach o ňom.
,,Ian! Choďte preč. Rýchlo!" kričal na nás Ianov otec. Klamala by som keby som povedala, že sa nebojím. Práveže sa bojím veľmi. To asi preto lebo viem čo mi ten človek zrobil zo života.
,,Mel poď. Rýchlo. Síce neviem prečo to ten človek robí, ale určite má nejaký dôvod," ah, keby si len vedel. Viedol ma von zadaním východom.
,,Nebudú aj tam vonku?" spýtala som sa.
,,Kto povedal, že pôjdeme cez verejný východ. Je tu ešte jeden, únikový, "
iba som prikývla a držala som sa v jeho blízkosti. Dosť ma znepokojovalo, že len pred chvíľkou som pred sebou videla Tobiasa. Vôbec sa nezmenil akurát trochu svalov nabral. A ako sa zdá niekto ho zasvätil do sveta mafie. Prečo teraz? Prečo si vybral tento čas. Jedno však bolo jasné. Nešiel po Ianovi ani po jeho otcovi alebo jeho matke. Išiel si pre mňa. Pre svoju niekdajšiu lásku. Dopekla išiel rovno po mne! Chce ma. Chce mať ma opäť pri sebe. Chce ma mučiť a nechutne zneužiť.
,,Poď rýchlo," popohnal ma Ian. Sadli sme si do auta a už niekde smerovali.
,,Kde ideme?"
,,Ideme domov. Hneď ako prídeme si pobaľ nejaké veci a nezabudni si pas. Hlavne tie potrebné veci, " fajn takže odchádzame čo som si aj myslela? Že tu zostaneme? Nie musíme odísť kým tu nebude bezpečne.
,,Kde pôjdeme? " to by ma fakt zaujímalo. Neviem aké veci si mam zobrať.
,,Ja neviem. Doriti! Kurva ja neviem. Ja neviem ani čo mám robiť! Ah som ne..." skočila som mu do reči.
,,Kľud. Hlavne kľud to vyriešime," položila som svoju ruku na jeho. Chcela som mu naznačiť, že nie je sám. Slabo sa usmial a prikývol. Pridal rýchlosť a za neuveriteľných sedem minút sme boli pred domom.

Do domu čo len sme prišli hneď som vybehla na horné poschodie do svojej izby. Do jedného ruksaku som nachádzala nejaké veci ako jedny rifle, troje tričká a nejakú aj tu drogériu. Prezliekla som sa a išla dole za Ianom.

Ten si momentálne bral a nabíjal zbraň a taktiež mal pri sebe iba ruksak s vecami.
,,Už som si myslel, že si zoberieš plný kufor oblečení a kozmetiky ako väčšina žien," musela som sa zasmiať.
,,Nie som taká," iba prikývol a otvoril mi vchodové dvere od domu a neskôr aj od auta.

Keď sme prišli na letisko tam na nás čakalo lietadlo aj s pilotom.
,,Dobrý deň. Vaši rodičia sú už na palube," nevedela som, že pôjdu aj rodičia. Ale ako sa zdalo ani Ian to nevedel.
,,Tak ste tu. Počuj Ian potrebuje premyslieť ako sa ho zbavíme," začal hovoriť starý Gray.
,,A ako veď ani neviem kto to je. Jediné čo viem je že sa volá...Tobias. Počuj Mel s kadiaľ vieš ako sa volá?"
,,Môj bývali,"to bolo jediné čo som povedala. Na palube lietadla ostalo hrobové ticho. Všetci upriamili Nemám chuť sa o ňom rozprávať. Jednoducho som podišla k jednej sedačke a sadla si.