24

3.1K 105 7
                                        

Prešlo niekoľko mesiacov a týždňov. Nič nové neviem. Celé dni trávim v nejakej miestnosti. Je tu chlad, smrad a tma. Za tie mesiace som nevidela denné svetlo ani nepamätám. Brooke ma tu nechala. Zbalila si veci a odišla. Akoby mi predtým nič nehovorila. Vraj sa z tadiaľ dostaneme. Ja už asi nie. Na Mikeyho pohreb som dávno zabudla. Určite sa už konal. Viem, že už sa z tohto domu nedostanem. A aj keby mi nechali otvorené dvere a povedali, aby som išla kade ľahšie. Tak nevedela by som kde mám ísť. Nemám nikoho ani rodinu, manžela a už ani domov. Vlastne akoby toto tu miesto bez okna je môj domov.

Ozval sa buchot a ja som už ani nevládala zdvihnúť hlavu. Veď aj tak načo? Nechápem prečo ma nezabijú. Nemám dôvod žiť. Už ani neviem prečo mám také negatívne myšlienky. Predsa len by som mala mať nejaký dôvod sa z tadiaľ dostať. Pochopila som niekde vnútri, že sa z tadiaľ nedostanem. Nie je šanca na únik.

Vo dverách už stál strážnik volá sa Leo. Mala som pocit, že nie je moc vo svojej koži. Zrazu sa zvalil na zem. Rovno tvarov na zem. Určite ma zlomený noc. Bolo počuť silné prasknutie jeho chrupavky. V dverách sa zjavila osoba. Nevidela som jej do tváre. Bola vysoká a jasne bolo počuť jej lodičky.

,,Na čo čakáš?" ja nechápem. Ona sa naozaj po mňa vrátila?

,,Brooke?" vzdychla si a podišla ku mne.

,,Bože čo to s tebou urobili. Chúďatko. Poď ideme," pomohla mi vstať, ale nejak sa mi nechcelo ísť. Viem, že by som mala ísť. Len sa bojím čo sa stane ak vyjdem von. Bojím sa žiť. Bojím sa začať nový život lebo viem, že som sama. Nikto ma nebude chrániť. A už sa mi ďalej nechce utekať od Tobiasa. Toto všetko musí raz a navždy skončiť.

,,No tak poď," popohnala ma a ja som s jej pomocou vstala. Neviem kde ma viedla, akými chodbami a určite netuším čo sa deje. Som neprítomná. Akoby moje telo nepatrilo mne a akoby iba prežívam. Je mi všetko jedno. Chodím ako jedna mŕtvola. Poriadne jedlo som už dlho nevidela a o čerstvom vzduchu už ani nehovorím.

,,Kde idete?!" zakričal za nami niekto, ale ja som presne vedela kto to je. Tobias. Bastard zatiaľ čo ja som bola zavretá bez svetla a čerstvého vzduchu on ani raz ma neprišiel pozrieť. Neviem na čo ma tu drží. Nechápem na čo som mu potrebná. Čo odo mňa ešte chce? Myslím, že mi život zničil dosť.

Keď sme sa otočili zbadali sme zbraň v jeho ruke. Na tvári mal nasadený kamenný výraz.

,,Posledné slova?" usmial sa na nás a chystal sa vystreliť.

,,Zhor v pekle!" zakričala na neho Brooke. Potom sa ozval výstrel. Dosť silný na to, aby mi v ušiach zapišťalo. Trochu som sa pokrčila. Nemyslela som si, že vystrelí. Je to padavka. Neskôr bolo počuť padnúť nevládne telo na zem.  

Vydatá za mafiánaTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang