Vydatá za mafiána

16.

Boli sme dosť dlho vonku. Potulovali sa ulicami, ale najviac času sme aj tak strávili v nádhernom parku.

Do reštaurácie sme dorazili asi tak po nejakej tretej hodine. Som veľmi hladná a určite Ian je tiež, takže určite dnes nebudeme šetriť jeho účet. Reštaurácia je veľmi pekná a útulná. A samozrejme bude aj drahá. Opäť ako aj v Kanade tak aj tu mali zamestnanci krásne rovnošaty. Všetko tu bolo zladene do zlatej a takých zimnejších odtieňov. V pozadí bolo počuť krásnu hudbu prírody. Nemohla som prestať sa obzerať všade na vôkol. Ian nám rezervoval stôl a ani neviem kedy.

Usadili nás ku kraju reštaurácie, takže som mala krásny vyhľaď na svet za sklom. Ľudia chodili sem tam. Niektorý telefonovali a zas niektorý obdivovali krásne mesto a všímali si každý detail na ňom to boli zväčša turisti. Deti pozerali na hračky za sklom, na vedľajšom obchodíku s hračkami. Ale jedno som si všimla je to určite ticha ulica. Veľmi málo aut tu prejde. Užívala som si ten pocit. Je tu veľký kľud a míli ľudia. Keby som mala na výber vždy by som si vybrala na bývanie buď moje milované Nórsko alebo Londýn. Vždy som sa tu chcela presťahovať už vtedy keď som mala len jedenásť rokov. Aiden. Škoda, že tu nie je so mnou. Vždy tu chcel byť a ani sa nečudujem je tu krásne a bol to taký náš spoločný malý sen. Kúpiť si malý byt a nájsť si nejakú prácu. Ale potom prišla krutá realita a ja som pochopila, že to sa nikdy nestane. On syn najlepšej novinárky v New Jersey. Nikdy by sme nemohli mať taký život. Naši rodičia by to nikdy nedovolili. Ale skôr ako sme sa o tom moli porozprávať alebo iba tak navštíviť Nórsko tak sa stala veľká nehoda. Veľmi veľká pri ktorej umrel jeden najdôležitejší človek.

,,Zem volá Melanie," ozval sa hlas pri mne. No dobre priznávam nechala som sa uniesť trocha mojimi myšlienkami.

,,Ja...ja prepáč. Len je tu pekne a trochu som sa zamyslela," je vidno, že sa na mne dosť dobre baví. OK dali nám už ten jedálny lístok, asi by som si mala niečo vybrať.

Napokon sme si dali polievku a aj nejaké zaujímavé druhé jedlo, pri ktorom som aj tak trochu zabudla ako sa vola. Veď sa stáva, no nie? Obed....skôr neskorší obed prebehol potichu. Každý z nás bol hlboko zamestnávaný našimi myšlienkami. Som zvedavá čo bude teraz. Už sme dojedli a Ian zaplatil účet a poviem nebol najlacnejší.

Momentálne sedíme v taxíku a vezieme sa do hotela, v ktorom sme ubytovaní. Keď sme vyšli z tej ulice kde sa nachádzala reštaurácia tak už to tu nebolo také kľudne ako tam. Všade boli auta, drahé-lacné a všade navôkol autá s veľkým žiarivým nápisom TAXI.

,,Tak čo teraz?" opýtala som sa ho a čakám čo z neho vyjde. Len dúfam, že žiadna volovina.

,,Mám nejaký plán, ale asi nebudeš súhlasiť," tak to nemôžem čakať nič dobre.

,,Dobre no. Tak počúvam."

,,Majú tu v hoteli bazén a sauny a tak...poďme," ah. Vážne? Kúpať sa?

,,Ha! Nie, nemám tu plavky a už roky som sa nebola kúpať."

,,Ale máš kúpil som ti jedny. Veď poď bude zábava uvidíš. A keď nevieš plávať tak ťa to naučím," ďalej ma presviedčal. A po chvíľke začal hrabať vo svojej batožine. Z ktorej vytiahol svoje a asi aj moje plavky.

,,Na obleč si ich a pôjdeme. Mňa nezaujíma, že nechceš buď pôjdeš alebo hej," fajn asi som prehrala. Tie plavky vyzerali ako každé iné. Sú čierne a vzadu je menší decentný výstrih. Nerada to priznávam, ale ma u mňa bod zato, že tie plavky sú cele a nie polovične.

Vrátili sme sa až večer. Museli sme odísť lebo už to zatvárali. Bolo fajn. Vírivka, sauna a veľký vyhriaty bazén. Bolo aj celkom dosť ľudí, ale to sa dalo aj predpokladať, keďže je to luxusný a dosť populárny hotel s piatimi hviezdičkami. Boli tam aj deti, ale skôr prevažne dospelý a samozrejme chýbať nesmel personál, ktorý sa staral o ľudí. Dnes to veľmi zbehlo. Ani som nečakala, že to bude tak skvelý deň.

Po nejakých dvoch až troch hodinkách, od našej večere, sme sa obaja vybrali spať. Bol už večer, ale zas popravde tak veľa hodín nebolo. Ale boli sme unavený. Kto by aj však nebol ?

Nepozrela som sa na hodinky len viem, že je ráno. Svitá. Je veľmi skoro. Privriem viečka k sebe a čakám kým si moje oči zvyknú na svetlo. Počujem samé nadávky a ťažké kroky po izbe. Čo bolo aj dôvodom môjho prebudenia. Hm môžem tri krát hádať kto to tak môže byť. Ian.

,,Čo sa to tu deje?" opýtala som sa mojím ospalým a podráždeným hlasom. Nemôžem sa vyspať? 

Taaak je tu nová časť. Po týždni? Alebo sa mýlim? Čo hovoríte na novú časť? Dnes som mala taký voľnejší deň a chcelo sa mi aj písať. Dúfam, že sa vám páči.

A chcela som sa vám aj ospravedlniť za moje chyby a všetko čo sa toho týka. 

Ďakujem za všetku vašu podporu a budem šťastná ak aj na túto časť zahlasujete a poprípade dáte nejaký ten komentár rada vám odpoviem.❤️❤️❤️