Vydatá za mafiána

14.

Dni utekali ako voda. Ani neviem a už prešiel týždeň od svadby a od kedy sme odišli. A pred chvíľou som sa dozvedela, že opäť odchádzame. Ale pozor nastala zmena. Ian sa ma pýtal na miesto. Miesto, ktoré by som chcela navštíviť. Chcem sa vrátiť do Londýna. Do mojej izby. Už sa mi nechce utekať. Raz nás určite nájdu. Chcela by som vidieť Viky. Chcela by som sa smiať ako niekedy. Ten úprimný smiech, ktorý všetci neznášali. Iba jedna osoba ma vedela pochopiť. To bol Aiden. Chlapec, ktorý ma chápal. Chlapec, ktorý ma vždy rozveselil. Bol ako Viky len v inom pohlaví. Poznala som ho skôr ako Viky. Vlastne už od základnej. No niečo sa stalo. Je z neho krásny anjel, ktorý tu stojí pri mne a dáva na mňa pozor. Verím, že je tu teraz pri mne a stráži ma. Strašne mi chýba. Zajtra to budú už 4 roky. 4 posraté roky. Nastane deň alebo skôr dátum kedy sa stalo niečo hrozné.

,,Ian?" spýtala som sa pri obede.

,,Áno, čo potrebuješ?"

,,Keďže zajtra odchádzame a ja už nemám žiadne veci. No nepôjdeme niečo kúpiť?" neviem či bude súhlasiť. Predsa je to muž. A muži také sračky nemajú dva krát v láske.

,,Môžeme. Aj mne treba niečo kúpiť," oh som vyslobodená z nudy. Aspoň niečo čo sa tu dá robiť.

V obchodnom centre sme strávili asi dve hodinky. Nakúpila som si väčšinou tričká a svetre, mikiny. Proste nič extra.

Po večeri sme išli spať lebo zajtra ideme skoro ráno preč. Keďže som nič nevybrala kam by sme mohli ísť tak to vybral Ian. Samozrejme prekvapenie. Ah už teraz viem, že to nebol dobrý nápad ho nechať vybrať krajinu. Len dúfam, že to nebude nič teplé. Samozrejme more je fajn, ale ja mam rada zimu. Vždy som ju milovala.

Päť hodín. Preboha! Chápem, že tam potom prídeme skôr, ale vážne o piatej ráno? Viete si ma určite teraz predstaviť. Ako ležím v posteli a rozmýšľam nad svojím životom a stále sa pýtam samej seba prečo pre boha musím vstávať o piatej. Ja sa tu prevaľujem a protestujem a Ian v dobrej nálade si báli zopár veci, ktoré si včera kúpil a ktoré sa mu už nechceli dávať do kufra.
,,No vstávaj ty lenivec! " naliehal.
,,Prečo nemôžme vyraziť o dve hodiny neskôr? Veď máme súkromné lietadlo."
,, Ja viem, ale otec potrebuje niečo vybaviť a keby sme išli o siedmej tak by nestihol poradu," iba zafuním a vyleziem z postele. No jasné vlasy na všetky svetové strany a aj keď som spala viac než osem hodín tak mám kruhy pod očami. Celé zle!
,,Myslíš, že tá krava bude na recepcií?"
,,Prečo krava? Veď náhodou sa dá s ňou v pohode porozprávať. A neviem asi," vykukla som z poza dverí a pozrela na neho a musela som otvoriť ústa. Mimochodom asi teraz vyzerám strašne komicky s tými vlasmi a otvorenými ústami. Celý čas mi tu hovorí, že je otravná a také ďalšie blbosti a napokon je v pohode. OK, a že ja som čudná.

Po upravení vyjdeme spoločne z izby a smerujeme na recepciu sa odhlásiť.
,,Vyzeráte pekne," prikývla som a vyčarila som svoj krásny falošný úsmev. Ta recepčná je taká..... Nemám ani slov!
Mala som oblečené niečo pohodlné. Sivá dámska oversize mikina k tomu obyčajne čierne rifle a Adidas tenisky.

Šofér nás odviezol na letisko ku súkromnému lietadlu. Tam už nás čakali Ianovi rodičia.

Takk nová časť je vonku! Čo na ňu hovoríte? Viem trochu nudná, ale chcela som niečo napísať keďže som vám to už sľúbila.

Ospravedlňujem sa za chybičky, ktorých je tam veľa.