Vydatá za mafiána

2.

,, ...už," oh mala by som menej premýšľať a skôr viac konať.

Ako tak schádzam dole dávam si pozor a tentoraz už sa zábradlia držím. Všetkých päť párov očí na mňa hľadí. Iba sa mojím rodičom pozdravím a následne aj Greyovcom. Akurát som vynechala Iana. Neviem ako sa mu mám pozdraviť a nie ešte sa s ním rozprávať.

Vkročila som do kuchyne po tabletku a vodu. Kvôli bolesti tej hlavy.

,,Čo je s ňou? Viem nebude teraz šťastná a milá na všetkých, ale jej pohľad nevyzerá byť nahnevaný. Je taká..." počula som ako sa pani Greyová rozpráva asi s mojimi rodičmi.

,, Ja viem. Prežila toho asi veľa. Tak sa aj správa. Vôbec sa doteraz úprimne na nás neusmiala a už nemáme taký vzťah. Možno keď sa vydá a odíde zmení ju to," zažila veľa? Veď ani nič o mne nevie. Vôbec nevie čím všetkým som si prešla. A čaká, že sa tu budem usmievať ako nejaký psychopat? Čo odo mňa chce? Keď odídem konečne budú voľný nebudú mať so mnou starosti.

Napadol ma taký nápad. Zavolám Viky možno tie šaty pôjde vybrať so mnou.
,, Ahoj! Máš čas?"

,,Ahoj, áno deje sa niečo?"

,, Pôjdeš so mnou vybrať šaty? Na tú svadbu."

,,Jasné pôjdem rada. Pre teba všetko."

Ani na konci rozhovoru som jej nemusela hovoriť "ahoj" veď sa uvidíme. Aspoň nejaká výhoda.

,, Choďte deti do auta. My prídeme," čo to aj on ide? Si robíte srandu. V tichosti kráčame ku autu. A mohla som si ho dosť prezrieť. Čierne vlasy, ktoré ma celkom aj kučeravé. Piercing v nose a v brade. No musím povedať, že mu celkom idú. Má obyčajné biele tričko a čierne rifle.

,, Môžeš ho otvoriť?" stáli sme pred autom. To nech si vyhodí z hlavy, že tu budem stáť vedľa auta a čakať na naše matky.
,,Ty vieš aj rozprávať?"
,,Nie to sa ti iba zdá," prevrátila som nad ním očami. Konečne otvoril auto a ja si môžem doň sadnúť.

,,Páči sa ti?"
,,Ehm... čo? Čo sa mi ma páčiť?" nerozumiem. Ja viem niekedy som hlúpa, ale čo každý je nejaký.
,, Veď auto. Páči sa ti?"
,,Je celkom v pohode," čo som mu mala povedať. Mala som povedať pravdu? Že toto auto je najkrajšie a najluxusnejšie v akom som sedela?
,,Celkom? Aj ty jedno také dostaneš."
,,Zvykla som si už na MHD," dlho som nešoférovala. Asi by som sa v takom aute zabila.
,,Čo sa ti na tomto aute nepáči?" pozrel sa s pokrčeným obočím.
,,Asi všetko je také ako každé druhé. Vyzerá fajn, ale jazdí sa v ňom nanič," konečne stíchol aj keď vie, že som totálnu hlúposť vypustila z úst.

Po pár minútach tichá do auta vošla Charlotte. Samozrejme bez matky ako inak. Škoda slov sa pýtať.

Zavolala som Viky kde sa nachádza. Tak sme ju trochu počkali pred obchodom. Potom prišla. Bola taká šťastná, že mi môže vybrať šaty. Zato ja som chcela umrieť.

Po dlhom vyberaní šiat na svadbu, zásnuby a na iné príležitosti som bola strašne unavená. Zistila som že Charlotte je fajn. Dá sa s ňou porozprávať takmer o všetkom.

Prišiel večer a ja som si to namierila do izby. Chvíľu som čítala knihu a potom som sa presunula do kúpeľne. Dala rýchlu sprchu, umyla zuby a prezliekla som sa.

Z izby som vyšla v celkom dobrej nálade. No ten kučeravec mi ju pokazil. Čo do pekla tu robí? A k tomu v mojej izbe.

,, Môžem?" on sa pýta o dovolenie?
,,Čo chceš ?" zatváril sa dosť čudné. Tak nechápavo?
,,Rodičia, chcú aby som tu spal," bez slova som si ľahla naspäť do postele a pokračovala v čítaní. On išiel zatiaľ do kúpeľne. A začala som ľutovať, že mám na sebe iba tielko a krátke kraťasy.

Po chvíľke som už zaspala. Cítila som ako niekto si ku mne ľahol. Neriešim to.

Ocitám sa v tmavej miestnosti. Je tu bordová sedačka. Na stole a poličkách sú sviečky. Jediný zdroj svetla. Na stole poukladané ostré nože. Sú poukladané zaradom. Z ničoho nič v miestnosti sa ocitne muž. Pre mňa dosť známy. Už mi dosť ublížil. Veľmi sa ho bojím. Ide z neho chlad, nenávisť. Chce sa pomstiť. Aj keď som nič nespravila. Zobral užší nôž a nasmeroval si to ku mne. Cítim ako niekto so mnou trasie.....

Keď otvorím oči nado mnou je Ian. Je vystrašený alebo zaskočený? Nevyznám sa v ňom. Až potom si uvedomím...mám oči plných sĺz, ktoré už stekajú. Moje líca sú mokré.
,,Si...si v poriadku?" jeho výraz je zaskočený a modré oči zaplnené strachom. Vôbec sa mu nečudujem. Musela som asi opäť kričať alebo niečo hovoriť.
,,A...áno som v po... pohode," vyšla som z postele a hneď zamierila do kúpeľne. Tam som sa zamkla a skĺzla po dverách na zem. A rozplakala som sa. Toho človeka už nikdy nechcem vidieť. Veľmi mi ublížil. A tie nočné mory? Tie ich mám okolo roku. Našťastie Ian ma zobudil skôr ako by sa niečo iné stalo. A tým myslím, že by ma rezal alebo mučil. Vždy sa prebudím až keď mám celé telo porezané a na konci mi najväčším nožom zapichne do srdca.

Neuvedomila som si...som tu už dosť minút a plačem tu. Viem mala by som sa vrátiť. No ale Ian je cudzí. Nebude sa starať čo sa deje. Bude mu to jedno ako každému v mojej rodine. Kašľať na skrývanie sĺz aj tak budem s ním žiť do konca života. Idem si aspoň ľahnúť. Nechcem už zaspať.

Vošla som do izby. Ian spal. Samozrejme ako som si myslela. A som zato rada. Ľahla som si na bok a pozerala na dvere. Nemôžem zaspať. Bojím sa. Prečo som taká slabá?

,,Hej, si v poriadku?"
,, Nespíš?" čakal kým sa vrátim?
,,Neodpovedala si mi," trochu zosilnil tón hlasu. Trochu som sa aj zľakla a mykla sebou. Bude tiež takej istej povahy ako Tobias?
,,Hej som v pohode," budem ho ignorovať.
,,Čo sa stalo?" nič vôbec nič. Prečo sa tak zaujíma? Aj tak naďalej ho ignorujem.

Až do teraz. Obrátil ma na chrbát a ocitol sa nado mnou. Jemne ma prisadol.
,,Viem, že to nebol zlý sen. Podľa tvojej reakcie to trvá už dlhší čas. Odpovedaj mi!" Nie je tu ani deň a už mi bude rozkazovať a zvyšovať hlas.
,,A čo ti mám povedať? " neviem čo odo mňa ešte chce.

,,A zlez zo mňa!" neznášam keď ma niekto nado mnou moc. Raz som to dovolila a skoro ma ten človek zabil.
,,Ale mne sa toto páči," Ach z jeho chrapľavého, príjemného hlasu sa stal slizký a úchylny. V tom momente mi silno zobral ruky a dal mi ich za hlavu a iba sa uškrnul.
,,Prosím prestaň," môj hlas znel zúfalo. Bála som sa tie isté veci robil aj Tobias. Iba spomienka na neho ma bolí. To by som zas nebola ja kebyže moje oči má nezradia.

,,Prepáč. Teraz vážne, čo sa deje?" mám mu to povedať? 

Trochu neskôr. Chcela som túto časť už vydať pondelok no nemala som na to čas. 
A určite nájdete veľa chýb.