15.

4K 122 3
                                        

Lietadlo pristálo a ja som sa mohla pozrieť kde to sme. Síce stále neviem kde sme, ale jedno viem. Je tu zima. Veľká zima. Musíme byť niekde na severe. Určite to bude nejaký severný štát.

Vyšli sme z lietadla po tých dlhých a bielych schodoch, ktoré vedú z toho lietadla. Pripadám si ako vo filme. Na vôkol je zima. Je síce začiatok jesene, ale v iných mestách/krajinách je teplejšie. Oveľa teplejšie.
,,Tak vitaj v Nórsku," zvolal Ian a pozeral na moju reakciu. Oh som prekvapená. Vždy som chcela navštíviť Nórsko. Nórsko je moja srdcovka. Začala som sa usmievať ako nejaký šialenec.

Sme v nejakom hotely. Je krásny, ale na Kanadu nemá. No skôr na ten hotel v Kanade. Tak som to skôr myslela. Lebo Nórsko je krásne samo o sebe. A kto tu ešte nikdy nebol tak nechápe.

,,Jedna izba s kúpeľňou a manželskou posteľou," staršia žena prikývla a niečo naťukala do počítača. Niečo k tomu zamrmlala a podala nám kľúč od izby v podobe čipovej karte.

,,Čo budeme robiť?" opýtal sa keď sme stáli v strede našej izby.
,,Ja sa idem opiť, ty si rob čo chceš."
,,Nie. Môže sa dačo stať. Nie sme v bezpečí."
,,Fakt? Nevšimla som si. Ale taká menšia otázka, kedy sme boli v bezpečí? Obaja pochádzame z mafiánskej rodiny. Nikdy nie sme v bezpečí," on si fakt myslí, že doteraz sme boli v bezpečí? Asi si neuvedomuje, že je zástupcom svojho otca.
,,Vieš čo rob si čo chceš ja idem piť," povedala som a chystala sa na odchod.
,,Vážne? V tento deň sa chceš opiť? Viem nie je to skvelý deň, ale aj tak Aiden by to nechcel. Neželal by si to. Chcel, aby si sa bavila a nie sa utápala nad svojou minulosťou alebo nad tým čo sa stalo pred štyrmi rokmi. Čo sa stalo sa stalo, chápeš? Tvoje pitie to nezmení. Chcel by, aby si naň myslela a išla ďalej," povedal. Dopekla...
,,Ako...ako vieš dopekla o A... Aidenovi?" to meno...dlho som ho nevyslovila.
,,Ako si spomínala pochádzame z mafiánskej rodiny. Nič sa skoro neutají. Ale aj Viky mi o ňom trochu povedala aj keď nie veľa, keďže ani ty si jej o ňom moc nepovedala. Vraj ste sa poznali dlho," oh dlho. Čo je vlastne to slovo? Dlho? Pre niekoho tri až päť rokov pre iných desať. No u mňa čo sa týka jeho, to slovo znamená celý môj život. Celých devätnásť rokov. Bol trochu starší a hlavne starostlivý.
Áno. Poznám ho od základnej. Nie tak celkom. Nie je to tak pravda. Síce aj trochu je keďže on a jeho mama sa odsťahovali.
,,Tak? Chceš ísť ešte piť? " uchechtol sa keď videl moju tvár. No mne do smiechu nebolo.
,,Poďme von," povedala som a otočila sa mu chrbtom. Na vešiakovej stene sme mali zavesené bundy jednu som si zobrala a aj obliekla(viď hore obrázok jej outfitu). Bola tu zima.
,,Tak kde pôjdeme? "
,,Chcem ísť do Vigelandsparken Sculpture parku. Neuveríš je tam okolo 212 sôch v prírode! To musí vyzerať krásne," rozplývala som sa nad krásou Nórskeho parku v Osle. Tam proste musíme ísť.
,,Tak teda dobre. Zavolám taxík. " 



Jeej nová časť. Ja viem dosť dlho mi to trvalo ale mam trochu toho veľa a som veľký lenivec a nejak mi poslednom čase nejde tak rýchlo písať ako niekedy. 😂

Ďakujem za každú hviezdičku a komentár.

Prepáčte za chybičky.

Vydatá za mafiánaOnde histórias criam vida. Descubra agora