Vydatá za mafiána

19

Sadla som si ako mi povedal. Na stole sa nachádzala mapa Británie. A vedľa nej červená fixka, asi na nejaké značenie.

,,Pozri. Tu sme my," zobral do rúk fixku a označoval nejaké miesta. Boli vzdialene niekoľko kilometrov od nášho domu a niektoré boli úplne na kraji Británie. Jeden bod bol označený v Glasgow-e a druhý zas úplne inde. A ja už teraz viem, že je to márne ju hľadať. Je tu veľa miest kde by mohla byť.

,,Tak kde môže byť?" opýtal sa keď skončil s kreslením červených bodiek.

,,Robíš si srandu, nie? Skadiaľ to máme tak vedieť?"

,,Tak ja neviem. Si jediná, ktorá nám môže pomôcť. Ty ho poznáš," to si snáď robí srandu.

,,Poznám? Aj ja som si myslela, že ho poznám, ale potom sa úplne zmenil!" pokrútil záporne hlavou.

,,Neverím, že aspoň kúsok pravdy ti nepovedal," hlbšie som sa ponorila do mäkkej sedačky. A zamyslela som sa. Nechcem na neho spomínať, ale je to jediná možnosť ako môžeme zachrániť Brooke. A ja jej chcem pomôcť aj keď sa mi serie vždy do života. Fu, ale je to dávno kedy som bola s Tobiasom v kontakte. Zmenil sa vôbec neviem ako teraz premýšľa.

Ale nič. Nič ma nenapadlo! Nič. Chalani stále niečo hľadajú, overujú nejaké miesta. A ja tu stále sedím na gauči a premýšľam. Ale na nič také si nespomínam. Som na nič. Je mi do plaču.

,,Počuj mala by si ísť spať. Potrebuješ to," je už fakt neskoro, ale neviem či dokážem zaspať.

,,Iba pod jednou podmienkou. Pôjdeš spať tiež potrebuješ to. Koľko si už dní nespal?"

,,To ťa nemusí trápiť," povedal, ale hneď keď uvidel môj výraz tváre tak súhlasil a išiel so mnou na horné poschodie. On do svojej izby a ja zas do tej svojej.

,,Dobrú," poprial mi a stratil sa medzi dverami jeho izby.

Ocitám sa v tmavej miestnosti. Je tu bordová sedačka. Na stole a na zopár poličkách sú sviečky. Jediný zdroj svetla. Na stole poukladané ostré nože. Sú poukladané zaradom. Z ničoho nič v miestnosti sa ocitne muž. Pre mňa dosť známy. ,,Tobias," zašepkám pre seba. ,,Dlho sme sa nevideli. Čo tak mi to vynahradiť?" celou miestnosťou sa ozval smiech. Diabolský smiech. Tobiasov smiech. Veľmi sa ho bojím. Ide z neho chlad, nenávisť. Chce sa pomstiť. Aj keď som nič nespravila. Zobral priemerný nôž a nasmeroval si to ku mne. Celou miestnosťou prešlo biele svetlo.....

,,Mel. Som tu. Všetko je v poriadku. Bol to len sen," dýchala som. Dosť ťažko a dosť hlasno. Ian bol pri mne na posteli. Sedel pri mne a upokojoval ma. Hovoril nejaké slová, vety. Iba opakoval: bol to len sen...som tu s tebou....všetko bude v poriadku. Ale ja viem, že nič nie je v poriadku. Toto je iba začiatok. Začiatok toho všetkého.

,,Viem kde je."

,,Čože? Kto?"

,,Viem kde je Brooke. Viem kde sa nachádza." 

Takže máme tu novú časť. Vopred sa ospravedlňujem za moje gramatické chyby a za všetky preklepy, ktoré tam nemajú čo robiť. No čo aký máte názor na novú časť? Alebo úplne celkový na celú "knihu"? Budem rada ak kliknete na tú malú hviezdičku a ešte viac sa poteším ak tu zanecháte komentár.