Vydatá za mafiána

11.

Nič výnimočné sa tu nedeje. Stále neviem kde ideme. Marcus a Charlotte sedia pri sebe a o niečom horlivo diskutujú. Zatiaľ čo Ian sedí a poklepkáva nohou. Už dosť dlho to robí, myslím že tu z toho zošaliem. Vidno, že je nervózny. A asi viem aj prečo.
,,Za chvíľu pristávame," oznámil Marcus.
,,A kde to vlastne sme?" opýtam sa. A naozaj dúfam, že mi to už niekto povie.
,,Kanada," odpovedala Charlotte.

Vystúpili sme na letisku. A tam nás čakalo auto a aj pár mužov v oblekoch. Až na jedného, ktorý vyzeral, že je v mojom veku poprípade o trochu starší. Podišiel ku nám a priateľský objal Iana. Asi jeho kamarát. Tuším bol u nás. Myslím, že sa volá Rye.
,,Čaute. Dobrý, aká bola cesta?"
,,Ahoj Rye. Ako dlho som ťa nevidela. Letelo sa nám v poriadku," prikývol a o niečom sa tam rozprávali. Po chvíli sme išli do aut. Kde sme vystúpili z nich až pred nejakým hotelom. Dosť luxusním.
,,Vitajte v hoteli mojich rodičov," privítal nás tu Rye. Na hoteli bola zlatá ceduľa. BEAUMONT. Asi je ich priezvisko. Vstúpili sme dovnútra. Všetko luxusné. Žiadna telka ako v niektorých. Ozývala sa tu jemná upokojujúca hudba. Samé kvety. Malý gauč a v rohu hnedá plná knižnica. A navôkol ľudia, ale nie až tak veľa taký priemer.
Za recepčným pultom sedelo dievča. Asi trochu staršia.
,,Ubytujte nás. Dve izby obidve nech majú manželskú posteľ. Na meno Gray. A budem pla... "
,,Napíš to na mňa. Sumu zaplatím ja," recepčná prikývla a zvodne sa usmiala na Iana.
,,Nech sa páči," zabľabotala nežným hlasom a zvodne sa usmiala.
,,Ďakujem. Poď zlato," zobral si od nej kľúče čiže dve čipové karty, ktorými sa otvárajú dvere. A akonáhle povedal zlato, čo bolo asi povedané pre mňa, hneď jej ten úsmev sklesol a sklonila hlavu. Na čo ja som musela potláčať smiech.
,,Ah neznášam takéto typy žien," pretrel si rukou tvár.
,,A Brooke Hale-ová nie je jedna z nich náhodou?" musela som sa usmiať som nesmierne na seba hrdá. Spomenula som si na tu šťanku, ktorá sa vydáva za moju kamarátku. Ktovie čo je s ňou. Od vtedy čo som ju u nás stretla o nej nič viac neviem.
,,Veď ste boli kamarátky tak vieš aká je."
,,Však práve. Poznám ju veľmi dobre," podišli sme ku Charlotte a dali jej jednu z dvoch kariet. Potom sme sa vybrali do izby. Bývame na siedmom poschodí. Mali by ste vidieť ten výhľad. Nikdy by som nepovedala, že raz navštívim Kanadu.
,,Tak teraz mi povedz o tom Tobiasovi."
,,Ja...nechcem sa o tom rozprávať," nemám na to náladu.
,,Ale musíš! Ide o nás! Z nejakého dôvodu ide po nás. Neviem čo od nás chcú a k tomu mám pocit, že otec niečo vie. Ale nechce mi to povedať," je nahnevaný. Ani sa mu nečudujem.
,,Ha že po nás! Preboha prečo by išiel po tebe? Ježiši nechápeš ide po mne! Chce mňa!" zúfalo som si prehrala moje rozpustené vlasy. Keď pred tým vyzeral, že nechápe tak teraz je vedľa jak jedľa.
,,A...ako to myslíš? "
,,Ako som povedala je to môj bývali," asi by bola na čase mu to povedať.
,,A smiem vedieť prečo ste sa rozišli?"
,,No ja ani neviem. Počkať vlastne viem asi. Je to na dlho."
,,Mame celú noc. "
,,Oh! Fajn. No proste to začalo..." 

Ďakujem za všetky ⭐ a za všetky💭.
Som vďačná, že tento príbeh aj naďalej čítate. A podporujete ma v tom aby som aj naďalej písala. Ďakujem.

Chybičky si nevšímajte píšem dosť na rýchlo (ako vždy 😂😂). A najbližšiu časť sa budem snažiť napísať do konca týždňa 😂keď mi to vyjde.