Vydatá za mafiána

7.

Ráno som sa zobudila s nepríjemnými bolesťami hlavy. Um nemala som toľko včera piť.
Po chvíli som sa prinútila vstať z postele. A ešte jeden dôvod ma prinútil. Bol to jeden piskľavý, odporný a zároveň známi hlas. Z čoho má hlava ešte viac rozbolela.

Pred tým ako som išla do kuchyne, obliekla som sa. Dala som si čiernu kockovanú košeľu a obyčajne sivé legíny. Dnes som mala v pláne si ísť zacvičiť, no aspoň ísť behať. Ale budem to musieť odložiť. Keďže som ledva na nohách.

Zišla som pätnásť schodov a ocitla som sa vo veľkej chodbe. Namierila som si to do kuchyne, z kadiaľ vychádzal strašný, škriekajúci zvuk.
,,Brooke?" taký hlas ma jedine ona. Brooke Hale-ová dievča, ktoré žilo v New Jersey. Nemala som ju rada. Kto by ju mal? Obyčajná šte... no ako to povedať? Ah jasné ľahká žena. Na strednej striedala chalanov ako ponožky. No nemám jej to za zlé. Keby to nerobí ona tak určite by to robilo iné dievča.
,, Melanie?!" jej piskľavý hlas bolo určite počuť až na koniec ulice. Fúha ešte viac mi prišlo zle. Ian iba hádzal pohľady na každú z nás.
,,Vy sa poznáte?" chystala som sa už mu odpovedá no niekto ma predbehol. Brooke, kto iný. Ta mala šťanka.
,,Moja kamarátka, kým som sa neodsťahovala," nezmohla som sa na nič iné ako sa iba pozrieť na ňu s veľkým otáznikom v očiach. Moc dobre ju poznám a určite má niečo za lubom. Nepáči sa mi.

Jednoducho som sa otočila a vrátila do mojej izby. Aj chuť na jednu posratú tabletku ma prešla. Zavrela som sa v izbe a čítala knihu. Aspoň trochu môžem zabudnúť na realitu. Na svet a ľudí, ktorý sú okolo mňa. Teraz už nič neexistuje len ja a kniha.

Je noc, keď som sa pozrela na hodiny v mobile skoro som spadla. Je pol tretej ráno. Slnko ešte hodnú chvíľu nebude svietiť. Upne som sa vyspala a teraz neviem čo budem robiť. Moje nohy sa spustili popri posteľ dolu a zdvihla som sa. Keď som si myslela, že si vyvetrám v izbe hneď som nato zabudla. Tak sa mi zakrútilo v hlave, že keby sa ma spýtate ako sa volám tak mojou jedinou odpoveďou budú moje zvratky.

Nakoniec som sa rozhodla ísť predsa po tú tabletku. A urobím si ten najlepší čaj čo nájdem.

,,Ježiši!" zhíkla som na celý dom. Čo tu teraz robí?
,,Čo nepíš?"
,,Ja? A ty?! Keby som ťa nepoznala myslela by som, že si veľmi lenivý a unavený zlodej, " jeho odpoveďou bol malý úškrn.

,,Museli ste si byť veľmi blízke kamarátky," po chvíľke z ničoho nič začal hovoriť. Aj keď síce neviem o čom. Nikdy som skoro nemala žiadne kamarátky okrem Viky.
,,Brook rozprávala o časoch keď ste sa bavili. Keď ešte žila v New Jearsy," ta mala mrcha.
,,Nikdy nebola moja kamarátka. Bola som pre ňu obyčajná... no jak to nazvať hm.... štetka. Z bohatej rodiny," jednoducho som mu odpovedala a do ruky zobrala môj čerstvo urobený čaj a tabletku.

,,Tak to ma potom mrzí." 

Nová časť 😂 po dlhšej dobe. Chyby si ako vždy nevšímajte.

Ďakujem za každý hlas⭐ a komentár 💭.
Budem rada ak mi napíšete čo by sa malo tam udiať rada prijmem návrhy ako by podľa vás mal príbeh pokračovať. A budem sa snažiť častejšie vydávať časti, ale nesľubujem.