Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Panebože, čo si len teraz vymyslím! Barbara sa lišiacky pozerala na našu situáciu so spaním na dvoch rozdielnych posteliach a mala triumf v rukáve, zatiaľ čo Seb ostal v pomykove a nevydal zo seba ani hláska. Musím si niečo vymyslieť. Mysli, Nela, mysli.
"Mala som v noci horúčku, tak som Lea radšej poslala na pohovku. Nechcela som, aby to odo mňa tiež dostal. Navyše, blúznim, keď som chorá," vybafla som na ňu prvú lož, ktorá ma napadla a s ťažkým srdcom dúfala, že mi uverila.
"No tak to dúfam, že si nenakazila Zaru a Sofiu, majú perfektnú imunitu. Dnes z tejto izby nevychádzaj!" kázala mi, ale stále mala na tvári neveriacky výraz.
"Už sa cítim lepšie, ďakujem za opýtanie. A len tak mimochodom, ako si si mohla dovoliť vtrhnúť do našej izby bez zaklopania? To je vrchol neslušnosti! Tebe by sa páčilo, keby som sa ráno len tak z ničoho nič objavila v tvojej a Danielovej izbe?" snažila som sa odvrátiť pozornosť z nášho oddeleného spania a upriamiť pozornosť na jej bezočivé správanie.
"Klopala som asi trikrát, nemôžem za to, že ty a tvoj snúbenec si spíte na ušiach. Leo, teba čakáme dole pri raňajkách a ako som už povedala, ty Nela nám urob všetkým láskavosť a zdrž sa v karanténe. Nikto netúži ochorieť," nakázala mi panovačným tónom a zabuchla za sebou dvere.
"Horúčka?" vstal z postele Seb a vošiel do kúpeľne.
"Čo iné som si mohla vymyslieť? Bola to prvá vec, ktorá ma napadla. Objavila sa tu tak nečakane, sladko si spíš a potom sa zobudíš na škrekľavý Barbarin hlas. Hotová nočná mora. Teraz môžem celý deň trčať v izbe, povedz Elene pri raňajkách, nech mi prinesie jedlo hore."
"Ty odo mňa očakávaš, že budem raňajkovať s tvojou rodinou bez teba?"
"Nepočul si? Čakajú ťa," hodila som sa naspäť do posteli. Dnes ostávam celý deň v pyžame. Urobím si aspoň oddychový deň.
"Nel, nenúť ma do toho. Čo ak sa ma budú opäť niečo spytovať? Neviem klamať tak dobre, ako ty," sadol si ku mne na posteľ a tváril sa ako keby som ho posielala na trest smrti.
"Vydržíš to. Včera ti to išlo veľmi dobre. Snaž sa byť nenápadný, neupriamuj na seba pozornosť, ak sa ťa niečo spýtajú, odpovedaj len neutrálnymi slovami. A keď už to na teba bude príliš, povedz, že cítiš, že aj na teba niečo lezie a prídeš hore ku mne."
"Ty máš na všetko odpoveď."
"Keby si včera zamkol dvere, vôbec by sme túto vec nemuseli riešiť," hodila som vinu za Barbarine odhalenie nás na neho.
"Prosím? Včera si mala dvere na starosti ty!"
"Nie, nemala. Zaspala som skôr ako ty, čo znamená, že zamknutie dverí si mal na starosti ty."
"Aj tak je to už teraz jedno. Čo myslíš, uverila ti?"
"Pri Barbare si nikdy nemôžeš byť istý. Ale hádam áno. Nezabúdaj na to, že neješ mäso. A nezabudni Elene povedať, že mi má niečo doniesť. Umieram hladom."
