Tieto dva posledné dni s Nelou boli najkrajšie v mojom živote. Až mi je ľúto, že sa musíme zbaliť a odísť. Som rád, že sme si konečne veci vyjasnili a povedal som jej, čo mám na srdci. Neviem, či ju moje slová nejako zasiahli, ale cítil som potrebu uviesť na pravú mieru, čo si o nej v skutočnosti myslím. Ubíja ma, že si nepripadá ako dostatočne dobrá. Keby som sa len mohol vrátiť do minulosti, ochránil by som ju pred všetkými zlými vecami, ktorými si v živote musela prejsť. Ale to nie je možné. Nie je možné zmeniť minulosť, ale stále môžeme zmeniť to, čo sa stane v budúcnosti
Na začiatku tohto celého som si neuvedomoval do čoho sa to púšťam. Ale keď niekoho vidíte dennodenne po uplynulé tri týždne, začne vám na tom človeku záležať. Už to ďalej nie je len cudzinec, ktorému sa snažíte pomôcť, stáva sa z neho známa osoba, ktorej chcete pomôcť práve pre to, že ho poznáte. Za celý svoj život spoznáte kopu ľudí, ale len drvivá menšina v nich zostane až do konca vášho života.
Iste, sú tu rodičia, ktorí sú akýmsi nepovolaným pravidlom povinní pri svojich deťom stáť až do ich posledného dychu, no a potom sú tu ľudia, ktorých spoznáte počas vašich životoch a prajete si, aby z nich neodišli. Takto nejako sa cítim ohľadom Nely. Aký čas trvá, kým si skutočne uvedomíte, že vám na druhej osobe záleží možno viac, ako na sebe samému?
Niekto by povedal, rok, dva, druhí by odpovedali, že mu na nikom tak veľmi nezáleží, a ja som by som povedal, že tu na to nie je presná definícia. Ak niekoho poznáte celý život, ale neprejavuje záujem vás spoznať a je diskusia neustále len jednostranná, potom mu asi skutočnosti na vás nezáleží a odišiel by prvej naskytnutej príležitosti. Ale ak niekoho poznáte sotva týždeň a zaujíma sa o vaše dobro viac, ako o to svoje, vtedy si môžete byť stopercentne istý, že mu na vás záleží a praje si vo vašich životoch ostať na dlhšiu dobu.
S Nelou sú konverzácie vždy obojstranné, ale mám pocit, že je pri mne otvorenejšia. Nebojí sa už viac hovoriť o veciach, ktoré má rada. A ja si želám, aby videla, že je zo mňa dobrý poslucháč a že ma jej slová zaujímajú. Aj keby rozprávala o príbalovom letáku, aj vtedy by som hltal každé jedno slovo ako najzaujímavejšiu encyklopédiu.
"Dobré ránko," pobozkal som ju na líce, keď pomaly klipkala očami po prebudení sa.
"Už je ráno?" chytila si tvár do dlaní a šúchala si oči.
"Bohužiaľ, doma nás už určite čakajú. Mali by sme vyraziť čo najskôr," vstal som z postele a vošiel do kúpeľne.
"Otec je už istotne nedočkavý. Syrové slávnosti pre neho veľa znamenajú. Určite má pre nás už prichystané kroje," vstala tiež a vošla za mnou do kúpeľne.
"To budem mať príležitosť uvidieť ťa v kroji? No to ma podrž, ja mám ale šťastie."
"Otec si želá, aby sme dodržiavali tradície. A keďže sú na našom obale folklórne motívy, je to povinnosť," zastala si predo mňa a začala si umývať zuby. Teraz sme pôsobili ako starý manželský pár, ktorý sa delí o kúpeľňu a to mi vyčarovalo úsmev na tvári. Nehľadíme si osobný priestor, v malej kúpeľni sa obaja tlačíme a pripadá mi to krásne. Za tieto dva dni sme sa zblížili, nie je to medzi nami čudné. Pôsobí to nenútene a logicky. Keby niekto vedel o našej dohode, pokladal by nás za bláznov. Takéto veci sa dejú maximálne vo filmoch. V živote by mi nenapadlo, že sa zo mňa stane falošný snúbenec. Asi je to choré. Možno aj zvrátené, veď predsa hnusne klameme našim rodičom. Čo by si asi pomysleli, keby sa dozvedeli pravdu?
VOUS LISEZ
Snúbenec na skúšku ✔
Roman d'amourStretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca? C...