Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
Knižný klub mojej mami je len zámienka na ohováranie a kritizovanie ostatných dám, ktoré sa práve daného posedenia nemohli zúčastniť. Je to s nimi ako začarovaný kruh. Daný týždeň nepríde jedna a klebetia o nej, potom na budúci sa už objaví a vytipujú si ďalšiu obeť. V podstate len ako supy čakajú a dúfajú, že dochádzka nebude stopercentná, aby sa mali o čom baviť. Najpokryteckejšie je ale to, že sa k sebe počas stretnutia vždy správajú milo a rozdávajú falošnejšie úsmevy, ako sú pery Silvie Kucherenko. Ani si nepamätám, kedy naposledy rozoberali obsah nejakej knihy.
Zo začiatku sa venovali mne a môjmu snúbencovi, položili mi asi milión otázok, dobre že sa ma ešte nespýtali, aký druh spodného prádla Seb používa. Ak by som tam však ostala ďalšie minúty, som si istá, že by prišla reč aj na to. No a potom začali ohovárať dcéru pani Romančíkovej, ktorú práve prepustili a je nezamestnaná. Keby len tak moja milá mamička vedela, že jej dcéra je na tom podobne, pravdepodobne by sa na tom tak z chuti nezasmiala. Naozaj mi chvíľami prídu ako také Stepfordské paničky. Nemohla som byť šťastnejšia, keď som vo dverách spatrila Seba.
Moja nálada bola na bode mrazu, keď som zazrela hlupáka Borisa a z posedenia s maminými kamarátkami som tiež nebola nadšená, takže zmrzlina s ním bola asi vrcholom môjho dňa. A áno, celý deň som nevidela ani Barbaru, to je asi najväčším plusom.
Musím začať premýšľať nad darčekom pre pani Beckovú. Nepoznám ju, neviem, čo má rada. Chcela by som jej darovať niečo, čo by ju potešilo.
"Ani tebe sa nedá spať?" vytrhol ma z myšlienok Seb a odtiahol jeden vankúš z mojej barikády, aby sme na seba mohli lepšie vidieť.
"Nie, premýšľam o darčeku pre tvoju mamu."
"Nemusíš si robiť starosti, moja mama nie je výberavá."
"Chcem jej dať niečo, čo jej skutočne urobí radosť," presunula som sa na druhý bok a podložila si hlavu rukami.
"Prečo ti na tom tak záleží?" tiež som nechápala, prečo si z toho robím takú veľkú hlavu. Obvykle myslím na darčeky keď prihorieva, nikdy sa nad tým nezamýšľam dva dni dopredu.
"Asi chcem na tvoju mamu urobiť dojem," čo vôbec nedávalo zmysel. Veď to všetko predstierame, malo by mi to byť jedno.
"Myslím, že to sa ti už podarilo pri prvom stretnutí. Mama ťa chváli, dnes ma už aj burcovala k zvoleniu dátumu našej svadby."
"Dátum svadby?"
"A ešte si aj stojí za tým, že nám ju zaplatí," nervózne sa poškrabal na brade. Je znateľné, že je smutný z toho, že svojej mame musí vykladať lož za lžou.
"Je mi ľúto, že musíš svojej mame takto klamať," opatrne som vystrela ruku a pohladila ho po vlasoch. Bože, čo to robím? Zase som sa nechala strhnúť okamihom. Nemáme sa dotýkať, keď sme osamote. Seb sa trochu prekvapil, ale neodtiahol moju ruku, ani nič nepovedal.
