Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Všetko sa to zbehlo rýchlo. V jednej chvíli sme stáli pred vznášajúcou sa helikoptérou a utekali si narýchlo baliť veci, a v tej druhej sme boli na ceste do nemocnice. Všetci boli ticho, ani ja s Nelou sme sa po celý čas nerozprávali, len sme pri sebe nemo sedeli. Simon nastúpil do helikoptéry spolu s Olíviou a my ostatní sme sa zviezli na minibuse.
Keď sme prišli do nemocnice, Simon tam už nedočkavo sedel a klepal nohou. Bol úplne rozhodený, čo sa v takejto situácii dá očakávať.
"Simon, čo sa stalo? Už sa vie, prečo začala krvácať?" pýtala sa ho pani Bernhardová.
"Odviezli ju na ultrazvuk asi pred polhodinou, odvtedy mi nikto neprišiel nič povedať," nervózne buchol po automate na kávu a prechádzal sa z jedného rohu na druhý.
"Upokoj sa. Musíme zachovať chladnú hlavu," upokojovala ho a pritiahla ho k sebe na stoličku.
"Seb, nemusíš tu s nami postávať, pokojne môžeš ísť domov spať," zašepkala mi do ucha Nela, keď sa na nás nikto nepozeral.
"Nenechám ťa tu samu, ostávam. Prinesiem vám niečo?" otočil som sa na všetkých a povedal trochu zvýšeným hlasom, aby ma počuli.
"Ďakujeme, Leo, ale teraz by sme do seba nič nedostali. Mohol by si, prosím, zájsť za niekým a spýtať sa ich na Olíviin stav? Si lekár, tebe určite povedia viac, ako nám," prosebne sa na mňa zahľadela Nelina mama.
"Nie som si istý, že to takto funguje. Som pediater, ale pokúsim sa o to," dal som im falošné nádeje a v diaľke som zazrel z dverí vychádzať povedomú osobu.
No to nie, zabudol som, že v tejto nemocnici pracuje na gynekológii moja teta. Čo budem teraz robiť? Chodba je úzka, keď popri nej prejdem, ihneď ma zbadá. Iný vchod tu nie je.
"Nel, máme problém," odtiahol som ju na druhú stranu.
"Väčší problém ako Olíviino krvácanie?" nadvihla obočie.
"Dovolím si povedať, že áno. Tamto tá doktorka je moja teta, otcova sestra," hlavou som mykol na smer, kde stála teta rozprávajúca sa so sestričkou.
"To len my musíme mať také šťastie, že zo všetkých nemocníc, ktoré sú na Slovensku, musí tvoja teta pracovať práve v tej, v ktorej sa nachádzame aj my," zaklonila zúfalo hlavu dozadu.
"Posnažím sa to vyriešiť," chytil som ju za plece a približoval sa k tete, ktorá ma začínala spoznávať.
"Seb, tak dlho som ťa nevidela! Čo tu robíš?" objímala ma okolo pliec.
"Teta, prosím, nehovor tak hlasno. Viem, že sa ti to bude zdať čudné, ale prosím, oslovuj ma Leo a som doktor, presnejšie pediater."
"Čože?" nahodila na mňa výraz typu tento-chlapec-sa-musel-zblázniť.
