Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bola som rada, že konečne môžem stráviť čas so svojimi neterami. Keby to bolo na Barbare, položila by ich do nejakého ochranného kruhu, do ktorého by som ja nemala povolený vstup. Ale musí to byť veľmi vážne, keď otec takto narýchlo zvolal stretnutie. Zajtra pravdepodobne do žiadnych Tatier nepôjdeme, a to som sa už na to začínala tešiť.
"Kam to teda ideme?" pýtal sa za volantom Seb a v spätnom zrkadle sa pozeral na dvojičky sediace na zadných sedadlách.
"Neviem, čo majú deti radi? Zara, Sofia, kam by ste radi išli?" obrátila som sa k ním dozadu. Na moju otázku ale vôbec nereagovali a hrali sa s akýmsi spievajúcim prístrojom, ktorý po každom zatlačení spúšťal iné zvuky.
"Od nich asi odpoveď nedostaneš," smial sa a preraďoval rýchlosť na radiacej páke.
"Tak poďme na tie kolotoče, možno sa im to zapáči," mávla som rukou. Z tých zvukov mi začínala trešťať hlava. Asi nebol najlepší nápad dávať im to do auta. Ale aspoň sa takto na chvíľu zabavia. Ak sa im na kolotočoch nebude páčiť, jednoducho im dám do rúk tento hrací prístroj a je po probléme.
"A kde sú tu najbližšie kolotoče?" zmätene sa na mňa pozrel.
"Netuším, skús to zadať do navigačky. Určite ti to vyhodí najbližšiu lokáciu," len čo som dopovedala, Seb spustil vyhľadávanie a navigácia nás zaviedla k veľkému lunaparku s kolotočmi od výmyslu sveta. Keď to Zara a Sofia uvideli, ihneď odlepili pohľady od svojich hracích prístrojov a začali si znovu tlieskať.
"Beriem to tak, že sa im to páči," usmieval sa a zaparkoval auto.
"Dúfam, že ma Barbara nezadrhne za to, že sme ich sem priviedli."
"Prečo by mala? Naopak, mala by nám byť vďačná, že sa o nich staráme," odopol si pás a otvoril dvere, aby mohol z autosedačky vybrať Zaru.
"Prídeš mi, prosím, ukázať ako sa to odopína?" zase som mala problém so zaseknutým pásom. Neviem, či som naozaj taká krepá, alebo ma len tieto pásy nemajú radi.
Seb vzal Zarinu ruku a viedol ju na moju stranu, kde ešte stále sedela Sofia pripútaná v autosedačke a už z toho začínala byť mrzutá, keď videla, že jej sestra mala väčšie šťastie, čo sa týka opatrovníka. Seb ku mne ochotne pristúpil a dvomi nenútenými pohybmi vyslobodil z pásov aj druhú dvojičku.
"A je to," vzal za ruku Zaru a Sofiu prenechal mne. Bolo zvláštne vidieť ho s dieťaťom v rukách, naraz pôsobil tak dospelo. Chodil pomaly, aby za ním Zara stíhala, každú chvíľu otáčal hlavu a ubezpečoval sa, že jej nič nechýba.
Pristavili sme sa pri veľkom ružovom kolotoči, na ktorom vrchole boli vyobrazené všetky Disney princezny a samotné kolotoče boli tiež na motívy slávnych rozprávok. Napríklad, jeden bol v tvare koču z tekvice, na ktorom prišla na bál Popoluška, druhý mal hlavu Mickey Mouse, tretí mal podobizeň morskej panny Ariel, a tak ďalej. Proste pravý detský raj.
