Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Ráno sa znovu začalo typickými spoločnými raňajkami, ktoré vynechala len Olívia kvôli tehotenským nevoľnostiam.
"Tešíte sa do Tatier? Už máme objednaný aj minibus. Oddýcheneme si, zrekreujeme, síce by nám bodlo nejaké more, ale tak ďaleko, žiaľ, kvôli firme nemôžeme vycestovať," ozval sa pri stole otec.
"Jasné, že sa tešíme, ocko. Bude to Zarin a Sofiin prvý výlet do hôr. Vždy som si želala, aby som tam mohla priniesť aj svoje deti, ako malí sme stále chodievali na túry," zajasala Barbara a snáď prvýkrát za dva týždne som videla na jej tvári známky ľudských emócií, nie dokonale sa ovládajúceho robota.
Otec nám potom ešte oznámil, že každý budeme mať vlastnú chatku a oni s mamou sa budú zdržiavať v našej luxusnej poschodovej chate. Že vraj nám chce venovať kúsok súkromia, aby sme sa s nimi nemuseli tlačiť v jednej spoločnej. Popritom do tej ich chaty by sa celkom komfortne zmestila celá moja aj Sebova rodina.
"Ozaj, vôbec som sa ťa nespýtal, ako prebiehalo včerajšie vyberanie šiat," na sedadle spolujazdca sa chytal za hlavu a tváril sa, že ho moja odpoveď skutočne zaujíma.
"Na prekvapenie celkom fajn. Mama mi do toho nehovorila a dovolila mi vybrať si šaty podľa vlastného uváženia," šoférovala som do zákruty. Nikdy som zákruty nemala rada, vždy sú také kľukaté a musíte sa do nich vytočiť do hlúpych uhlov. Keby to bolo na mne, mali by sme všade rovné cesty.
"A čo budeš mať teda na sebe?"
"To sa nehovorí."
"Nie sú to predsa svadobné šaty, mám povolené dostať podrobný opis," stále dobiedzal odpoveď.
"V skutočnosti pôsobia ako svadobné. Ale keď už mám takú príležitosť, povedala som si, že z toho niečo vyťažím. Možno nikdy v živote už nebudem mať šancu navliecť sa do takých šiat."
"Čo to hovoríš? Prečo by si už nemala mať šancu obliecť sa do takých šiat?" nechápavo sa na mňa pozeral.
"Pretože neočakávam, že sa mi v tomto živote ešte podarí nájsť takého dobrého chlapa, ktorý by bol ochotný to so mnou vydržať," hrdo som povedala slová, ktoré si naozaj myslím.
"Nel, prestaň takto rozprávať. Si úžasná žena, podľa mňa by bol každý chlap rád, keby ťa mohol mať po svojom boku," utešoval ma, ale veď ja som v ňom nechcela vzbudiť ľútosť.
"Seb, nemusíš ma ľutovať. Proste, toto je môj názor. Nepotrebujem, aby si ma utešoval. Radšej zmeňme tému, dobre? Tešíš sa do Tatier?" rýchlo som sa opýtala prvú otázku, ktorá mi prišla na um, aby sme už ďalej nepreberali moje vylievanie si srdca. Nechcem, aby si o mne Seb myslel, že som nejaký ufňukanec, ktorý stále potrebuje počuť jeho slová útechy, aby sa začal cítiť lepšie. Aj keď niekde v kútiku duše stále dúfam, že si nájdem dobrého chlapa, v hlave mám celkom jasno. Je len pár dobrých chlapov na tomto svete, v skutočnosti by som po mojich skúsenostiach ani nemala byť taká zasnívaná.
