Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Typická Barbara, vždy sa objaví v tej najnevhodnejšej chvíli. Samozrejme, že musela skaziť môj najromantickejší zážitok v živote. Mohla by som si vymyslieť, že Leo má dva mená a Seb je jeho druhé. Ale to by bolo príliš okaté, to by spochybňovala. Musím ju odradiť niečím iným.
"S Leom sa niekedy hráme na cudzie osoby a meníme si mená, aby sme si to okorenili v posteli."
"No fuj," nahodila zhnusený výraz.
"Ty si sa pýtala."
"Toto som fakticky nemusela počuť. Otec ma poslal zistiť, či ste už naspäť a pripojíte sa k nám na večeru," stále mala znechutený výraz. Haha. Konečne sa mi ju podarilo dostať do kúta.
"Prezlečieme sa a hneď sme tam."
"Radšej ani nechcem vedieť, prečo ste takí mokrí," mávla rukou a rýchlo nám zišla z dohľadu.
"Ty si expert na improvizovanie. Vážne som si myslel, že nás tentoraz dostala. Že vraj okorenenie v posteli," nahlas sa rehotal a vyzliekol si mokré tričko cez hlavu.
Vo vode sa naše veci stala transparentné, takže sme cez ne mohli vidieť všetko, chvalabohu som si ráno dala bielu podprsenku a nie nejakú krikľavú, za ktorú by som sa musela hanbiť. Ale keď som ho pred sebou videla takto bez trička, zastavoval sa mi dych. Ešte stále mu po pevnom bruchu stekali kropaje vody, ktoré si utieral stiahnutým tričkom. Ja som stála a znovu na neho zízala. Ani som sa nesnažila od neho odvrátiť zrak, jednoducho som sa na neho bezočivo pozerala. Našťastie bol príliš zamestnaný vysušovaním sa, aby si to stihol všimnúť.
"Chceš sa tiež vysušiť?" ponúkal mi svoje mokré tričko.
"Nie, ďakujem. Použijem uteráky," konečne som sa prebrala a rozhýbala sa vojsť do kúpeľne pre osušky.
"To bude asi lepší nápad, tričko je už aj tak celé mokré. Také by ti veľmi nepomohlo," zmätene sa škrabal vo vlasoch.
"Ako ťa napadlo to s tou zdvíhačkou?" sadla som si na posteľ a rukami som si objala kolená.
"Bolo to spontánne. Napadlo mi, ako som premárnil situáciu s citáciou: ,,Baby nebude sedieť v kúte", a spomenul som si, ako si pri tej zdvíhačke tak jasala, chcel som ti urobiť radosť."
"Ďakujem."
"To slovo som od teba počul snáď stokrát. Nemusíš mi ďakovať," stále ma presviedčal.
Asi si neuvedomuje, čo pre mňa tento jeho čin znamenal. Odmala som snívala, že si to niekedy budem môcť vyskúšať, stále som prehovárala Simona, aby to so mnou aspoň raz skúsil, ale nikdy som ho nepresvedčila. Povedal, že zo seba nebude robiť blázna a že som aj tak nemehlo, ktoré by tak dlho nikdy nevydržalo udržať rovnováhu. Keď som bola malá, vždy som si o Simonovi robila ilúzie, veľkí bratia sa o svoje malé sestričky stále starali, ale on ma nechcel vo svojej prítomnosti.
