Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Naozaj som to nedokázal urobiť. Bozkávali sme sa a mne došlo, že mi už na Agáte nezáleží. Áno, kedysi som ju miloval a bola ženou môjho života, predstavoval som si s ňou budúcnosť, deti, ale už to tak ďalej necítim. Patrí do minulosti. Vyspať sa s ňou by znamenalo, že k nej stále prechovávam city, nebola by to žiadna bodka za naším vzťahom, ani by to nepredstavovalo pohnutie sa ďalej. Práve naopak, len by to veci skomplikovalo, zastavilo môj progres. A mať sex so ženou, ktorú nemilujem, by bolo v rozpore s mojimi morálnymi zásadami.
Na chvíľu som zlyhal a dovolil si zájsť s ňou na jej izbu, ale keď tam pri mne tak sedela a túlila sa ku mne, došlo mi, že jediná žena, ktorú chcem mať práve v náručí, je sama vo svojej izbe a čaká na mňa. Jediná žena, ktorú mám chuť pobozkať a dotýkať sa každej časti jej tela, je Nela. Trvalo mi, kým som si to uvedomil, ale už viac nemôžem popierať, že k nej niečo cítim. A podľa jej šťastnej reakcii, keď som jej oznámili, že medzi Agátou a mnou k ničomu nedošlo, súdim, že ona prechováva nejaké city ku mne tiež.
Je to úplne šialené. Neviem, či by sa to dalo nazvať láskou. Poznám ju len tri týždne, to je dosť krátky čas na to, aby ste sa do niekoho zamilovali, ale je mi s ňou dobre. Neviem si predstaviť, že by som ju už viac nevidel. Za ten krátky čas sa stala súčasťou môjho ja. Možno keď sa vrátime naspäť do Londýna, mali by sme si dať šancu. Je pravda, že som sa chcel sústrediť na kariéru, ale v tejto chvíli mi Nela stojí za to, aby sme to aspoň skúsili.
"Vieš, že si úžasná, že si sem prišla za mojou mamou bez jediného slova? Mohla si byť zatrpknutá a nezdvihnúť jej hovor, ale ty si sa rozhodla prísť sem," stále som ju držal v náručí a bradu som mal podopretú o jej hlavu. Držali sme sa tak silno, ako keby sme sa nevideli týždne, a nie len pár hodín.
"To je predsa samozrejmosť. Potrebovala pomoc, urobil by to každý."
"Nie, to teda nie. Každý by to rozhodne neurobil. Mala si právo hnevať sa na mňa, že som ťa nechal samu a odišiel," kajal som sa.
"Nemám právo miešať sa ti do života. Znamená pre teba veľa."
"Znamenala. Minulý čas, Nel. Už je len spomienka na minulosť," chytil som jej hlavu do dlaní a pobozkal ju na čelo. Zasmiala sa, jej úprimný detský chichot ma dostával do kolien a musel som sa veľmi silno ovládať, aby som ju nevzal hore do našej izby a ukázal jej, ako veľmi mi na nej záleží a ako veľmi po nej v tejto chvíli túžim.
"Prepáč, že som sa správala tak podráždene."
"To ty prepáč mne za slová, ktoré som povedal. Týka sa ťa to. Všetko, čo sa deje okolo mňa, sa ťa týka a máš právo vyjadriť si svoj názor, nechcem, aby si sa na mňa hnevala. Mier?"
"Mier," znovu sa chichotala.
"Čaj je hotový, poďte sa obslúžiť," vyrušila nás mama a položila tácku s porcelánovou čajovou sadou na stolík.
