Stretla ho, keď ho najväčšmi potrebovala. Prišla k nemu ako slepý k husliam. A on mal šťastie v nešťastí, že si vybral práve ju. Z desaťminútovej hry sa stalo predstieranie na celý mesiac. Dokážu svoj naplánovaný pakt priniesť do úspešného konca?
C...
Oops! Ang larawang ito ay hindi sumusunod sa aming mga alituntunin sa nilalaman. Upang magpatuloy sa pag-publish, subukan itong alisin o mag-upload ng bago.
Pripadala som si ako v sne. Všetko to bolo ako v nejakej rozprávke. Najkrajšia noc v mojom živote. Seb ku mne pristupoval s takou nežnosťou a oddanosťou, nikdy som sa necítila milovaná viac, ako v tej chvíli. Zo začiatku som sa hanbila, predstavovala som si, že vo svojom živote videl tucet nádherných žien, veď on sám je priamo dokonalý a ja som priemerná. Nie som skúsená. Nemám s chlapmi veľa skúseností. Bála som sa, že ho sklamem. Čo ak naša prvá noc nebude taká, akú si predstavoval? Čo ak nebudem vedieť, čo mám robiť, zastavím sa a všetko pokazím? Hlavou mi behala hromada pochybností.
Ale po jeho slovách a dotykoch ma všetky obavy prešli. Nehrnul sa do toho rýchlo. Chvíľu si ma len obzeral a venoval mi plaché bozky. A potom ma začal bozkávať na každú časť môjho tela a vtedy mi došlo, že pred ním sa hanbiť nemusím. Nie je ako ostatní muži, neskočil so mnou do posteli pri prvej príležitosti. Dal mi pocítiť, že som dôležitá. V jeho objatí som sa cítila ako jediná žena na svete, správal sa ku mne ako ku kráľovnej. Nežne, túžobne, vášnivo. Ešte teraz mám zimomriavky na chrbte. Neviem, čím som ho zaujala, pretože on by definitívne mohol mať kohokoľvek by chcel, ale nateraz som len spokojná, že si ma vybral. Moje srdce bije ako o závod, stojí za mnou s rukami okolo môjho pásu, a aj keď sa všemožne snažím sústrediť na maľovanie, jediné, čo chcem, je znovu ho pobozkať.
"Rozptyľuješ ma, vieš o tom?" položila som štetec a otočila sa mu tvárou.
"Aspoň sme si kvit. Nevieš si predstaviť, čo vo mne vyvoláva pohľad na tvoje telo v mojej košeli."
"Chceš aby som si ju prezliekla?" otočila som sa a chystala sa pohnúť k nohaviciam položeným na posteli.
"To ani náhodou," stiahol ma za ruku k sebe a túlil sa ku mne nosom.
"Ale keď budeš takto nebezpečne blízko pri mne, naozaj sa mi nepodarí nič namaľovať."
"Dobre, tak si sadnem k oknu a nechám ti priestor," odtiahol sa odo mňa a zahľadel sa von oknom. Slnko začínalo zapadať, ale stále bolo dosť vidno a lúče mu presvetľovali tvár.
"Si nádherný," zajasala som a podišla som znovu k nemu, aby som sa prstom mohla prejsť po jeho krásnej tvári.
"Nádherný? Postav ma k ostatným desiatim mužom a stavím sa, že nebudem vyzerať ani priemerne," zastavil mi ruku prechádzajúco po jeho tvári a pobozkal mi chrbát ruky.
"To vôbec nie je pravda. Každá žena by sa zastavila pri tebe, pretože máš takú tú tvár z klasických filmov. Modré oči, ostré rysy, krásne ružovkasté pery, telo priamo ako od boha, proste si perfektný. Takáto tvár sa musí premietnuť na plátno. Hoci si nie som istá, či budem schopná zachytiť tvoju presnú krásu, aspoň sa o to pokúsim," pohla som sa naspäť k plátnu a Seb sa začal červenať.
"No páni, ty vieš, ako máš dostať chlapa do pomykova."
"Netvár sa, že takéto slová chvály nepočúvaš každý deň."
