XXII. Pozvánka na udalosť

276 35 24
                                    

Media: JJ Knight

Soundtrack: Alex & Sierra - Little Do You Know


Pozvánka na udalosť


Opäť raz som brázdil cesty štátmi. Posledné dni som mal pocit, že hodím hore-dole a že som sa poriadne ani nezastavil. Niečo mi však hovorilo, že tentoraz na jednom mieste ostanem podstatne dlhší čas. Aby bolo jasné, že Zberatelia tajomstiev a Spektrá stoja na opačných stranách rovnováhy, tak sa naše hlavné sídla nachádzali na opačných stranách Spojených štátov. Kým sa Mesto snov nachádzalo v Spektrálnom trojuholníku na východe, Mesto tajomstvo bolo lokalizované na severozápade, v štáte Washington, pri Spokane.

A presne tam sme mierili, presne tam sme sa mali stretnúť s ostatnými.

Dlhá cesta bola za nami a my sme po striedaní v šoférovaní a zastavovaní na benzínkach – pričom najhoršia a najnebezpečnejšia časť cesty bola tá, keď za volantom sedel Aaron – dostali na miesto vchodu do Hlavnej Rezervácie. Ostatní tam museli dôjsť nie tak dlho pred nami.

Ľudia boli von z áut a zoskupení do malých skupiniek. Zisťovali, kto bol zabitý a koho sme nedokázali zachrániť. Zvyšky rodín sa utešovali a plakali nad zosnulými. Keď sme vystúpili i my, dvojčatá mi oznámili, že musia ísť za svojím otcom, no potom ma nájdu. Prikývol som. Určite všetkým trom dobre padne ubezpečiť sa na vlastné oči o tom, že sú v poriadku než iba cez správy, ktoré sprostredkovával Aaron.

„Ty nechceš ísť za rodičmi?" spýtal sa ma Chris práve keď som si nadvihoval Simone v náručí, aby sa mi lepšie držala. Z tej otázky som ju takmer pustil na zem. Čo ho to napadlo pýtať sa ma práve na toto?!

„Akí rodičia? Tá rana na hlave musela byť vážnejšia ako sme si mysleli," zamračil sa naňho Aaron, ktorý – tak ako všetci Zberatelia – vedel dôvod, prečo boli všetci zvedaví na Knighta.

Chris si mimovoľne siahol na bandáž na čele, ktorú sme kúpili po tom, čo sme mu ranu vyčistili na jednej z našich zastávok. Potom ruku prudko zložil a rozhorčene skákal pohľadom z Aarona na mňa. „Ako to myslíte akí rodičia? Jeho predsa. Celý čas hovoril o tom, že musí zachrániť svoju rodinu, tak azda myslel aj ich, nie?" rozhodil rukami.

Doteraz som si neuvedomil, že som vždy hovoril o rodine, no nikdy som im vyslovene nepovedal, že som nemyslel tú pokrvnú. Ani mi len nenapadlo, že by som to mal upresniť. „Moja Rezervácia je mojou rodinou," povedal som pomaly. „Moji rodičia a aj ostatní príbuzní už nežijú," ozrejmil som a Chris na mňa vyvalil oči.

„Doriti," prehrabol si vlasy. Nevedel, čo na to povedať. Kto by to akože na jeho mieste vedel? „to som... netušil," hlesol napokon, stále mierne zmätene.

Aaron na mňa pozrel, akoby čakal, že k tomu ešte niečo dodám. Odvrátil som zrak, čo bolo jasnou odpoveďou, že k tomu už nič viac nepoviem. „Až sa dostanem k ostatným, zistím, kto všetko je nažive. Minimálne Billy a Esther sú v poriadku."

„To rád počujem," povedal ešte stále mierne zahanbený, že vytiahol na svetlo mojich rodičov.

„Beží k nám Sean," oznámil nám Aaron, keď si ponad moje rameno všimol ryšavého chlapa, ktorého Simone poznala z detstva. Zvláštne, bola v spojení so Zberateľmi a ani o tom netušila.

„Akurát sme narazili na Towsendovcov. Som rád, že ste všetci dorazili v poria..." nedopovedal vetu, lebo v tej chvíli som sa otočil a jeho zrak spočinul na Simone a po tom, čo videl v akom stave je Chrisova hlava, si domyslel, že sa niečo stalo. Keď videl, že neprišli Joshua s Bernardom, jeho výraz naznačoval, že sa dovtípil , že dopadli horšie. „Spektrá?" hádal hneď.

Zberatelia tajomstiev ✔Where stories live. Discover now