Zberatelia tajomstiev ✔

XXXIV. Ako sa rodia Zberatelia

Media: JJ Knight

Soundtrack: Zayde Wolf - Wildest Ones

Ako sa rodia Zberatelia

„Tak?" spýtal sa ma Aaron opäť s hlavou medzi ramenami a kapucňou na hlave, keď sme boli v bezpečí ulice, vzdialení od väznice zamaskovanej za sklad. Po tom, čo som vyšiel von z cely, Aaron so strážnikom prehodil ešte pár rýchlych a tichých slov, z ktorých som akurát vyrozumel, že dlh je splatený a že podobné služby nemá očakávať. Následne sme rýchlo prechádzali spleťami chodieb, aby sme odišli čím skôr a tým ukončili našu misiu. Aaronov plán dopadol úspešne a my zostávame nevinnými, kým nám nedokážu opak.

Teraz však boli obaja zvedaví na to, čo sa dialo počas piatich minút so Simone. „Tu nie," povedal som mu na to. „Poďme, čo ja viem, do knižnice. Tam nikto nebude," navrhol som.

„Tak teda až večer," povedal Aaron. „Ak si teraz pohneme, tak ešte s malým meškaním dôjdeme tam, kde máme byť."

„Doriti! Tréning!" zvolal Chris. „Mal by som ísť. Čím dlhšie budem meškať, tým viac ma bude ničiť ku koncu!" pri posledných slovách sa už otáčal a na konci už bežal preč. Po snehu sa mu utekalo ťažko.

„Ten sa niekde v polovici cesty strepe," povedal to, čo som si myslel. Krátko som sa zasmial. Ani som si nechcel predstaviť, ako sa vytrie na zem a potom bude trénovať.

„Ja idem za zdrojmi nákazy," povedal som Aaronovi. „Po večeri v knižnici. Najradšej by som to zo seba dostal už teraz, ale takto to bude lepšie," nevedel som si predstaviť, ako mám vydržať až do večera s myšlienkami na to, čo som sa dozvedel, križujúcimi moju myseľ. A to si neviem predstaviť, ako svoju zvedavosť musia držať na uzde tí dvaja. V rýchlosti na ulici som to rozoberať ale nechcel.

„Nevyzeral si veľmi nadšene, keď si odtiaľ vyšiel. Myslel som si, že to nevyšlo."

„Nie, neposral som to a niečo som sa dozvedel," povedal som mu predtým, ako som sa otočil na odchod. Myslel som si, že budem cítiť mierne zadosťučinenie, že tentoraz to bude on, kto bude tápať v tme a premýšľať, čo ten druhý vie; že bude vedieť, aké to je, keď mi niečo nepovie. Nebolo to však tak. Chcel som mu o tom povedal, potreboval som niekoho, kto by mi povedal, čo to všetko mohlo znamenať.

Hlavne tá posledná časť rozhovoru.

● ○ ●

„Povieme mu to potom," povedal som, klepkajúc od nervozity nohou. Sedeli sme pri jednom zo stolov v knižnici a čakali už len na to, kým sa k nám pripojí milosťpán trkvas. Neviem, kde toľko trčal, no nevidel som ho na večery a to som skenoval okolie akoby šlo o život. Ešte aj Aaronovi sa dnes podarilo dať si dole sieťku z vlasov a odísť z kuchyne skôr.

Svojou otázkou som prerušil jeho hmkanie Eye of the Tiger. „Počkáme," nesúhlasil Aaron, ktorý sa na moje začudovanie nesťažoval na to, že Chris mešká. „Hádam to nechceš hovoriť dvakrát. Aspoň mne stačí, keď to zo seba budeš súkať raz," ach, takže predsa nikto nevymenil Aarona za mimozemšťana, už som sa zľakol.

„Vás nezaujíma, čo som sa dozvedel?" spýtal som sa trochu dotknuto. Ja by som kašľal na to, či to niekto bude hovoriť dvakrát, chcel by som to vedieť čo najskôr.

„Keby si povedal, že sa stretneme až zajtra, tak by som od zvedavosti azda ani nezaspal," odpovedal mi sarkasticky. „Zaujíma ma to, samozrejme," povedal normálnym hlasom. „Som si ale istý, že Christian nás čoskoro poctí svojou prítomnosťou."