Zberatelia tajomstiev ✔

Epilóg

Media: Chris Raynolds

Soundtrack: Avril Lavigne - Here's To Never Growing Up

Epilóg

Môj svet sa delil na to, čo bolo predtým a to, čo sa stalo potom.

Predtým som bol obyčajným človekom, ktorý poriadne nevedel, čo so životom a väčšinou robil hlúposti, na ktoré ma nahovorili ľudia, ktorí na mňa mali väčší vplyv, než sa mi teraz páčilo. Všetko sa to zmenilo v jeden večer, ktorý mal byť jednou z tých udalostí, ktoré by potvrdili, že som bol poriadny kus idiota.

Kvôli žartu, ktorý z Miiných úst znel nevinne a zábavne, som prežil najhoršie a zároveň najlepšie leto v živote. Utekal som, skrýval som sa, mrzol som, krvácal som, zomrel som. A predsa, keď sa na to pozriem späť, nemenil by som rozhodnutie, že si to chcem všetko pamätať. Boli to udalosti, ktoré viedli k vytvorenia človeka, akým som bol.

Tohto Christiana Raynoldsa som mal úprimne o dosť radšej ako toho, čo nemal o mágii ani tušenia. Tento Christian Raynolds si našiel priateľov, ktorým veril a bez váhania by im zveril život. Také niečo obyčajný Chris nemal, ale nový Chris áno.

Nevymenil by som to za nič na svete.

Prešiel rok od vystrelenia si zo Simone a odhalenia môjho tajomstva. Od párty na koniec školského roka, ktorú tento rok organizoval futbalista Spencer Collins, ubehli tri dni. Spolu so Charlotte sme vošli do Sweet Dreams, kde pri jednom stole sedeli Michael Winston, miestny podivín, a Aaron Foster. Kým Winston vyzeral, akoby si užíval pekné, teplé popoludnie, Foster mal kamenný výraz a pozoroval svojho spoločníka pri káve.

„Ako môže mať práve on tajomstvo, ktoré ani vodca Zberateľov nevidí?" pokrútil som hlavou a pustil jej ruku. Sadol som si a ona oproti mne. Charlotte ich nenápadne špehovala, akoby tak mohla odhaliť to, čo sa skrýva v Michaelovej hlave. Ja som sa zatiaľ natiahol po dennej ponuke. Ako vždy som pohľadom zavadil o tetovanie Strážcu tajomstiev, ktoré sa mi skvelo na chrbte pravej ruky.

Oko v kruhu.

Dostal som ho krátko na to, čo nefrajeri prestali existovať a môj post Strážcu bol stopercentne zaistený. Dovtedy som sa nesmel stretávať so žiadnymi Zberateľmi a už vôbec nie so Charlotte. Tajomstvo realít muselo ostať zachované a bolo tak prvým, ktoré som musel uchovávať vo svojej novej funkcii. Na začiatku to bolo vzrušujúce, neskôr už menej a teraz aj stresujúce, lebo som si musel dávať pozor na to, čo hovorím a na čo si s kým spomínam.

Výhodou bolo, že mi nikto nemohol liezť do hlavy. Ja som tajomstvá nevidel, iba strážil, ale o schopnosť Zberateľov som rozhodne nestál. Rozprávanie Simone o tom, aké to bolo predtým, ako stretla JJ-a, nebolo veľmi vábne.

„Vraj ho chráni silná mágia, ktorú nevie zlomiť ani Drammel," pokračovala podráždene. „Čo môže mať v tej makovici?"

„Čarodejníkom do hlavy nevidíte, pretože chránia tajomstvo mágie. Tvoj otec hovoril, že Michael sa stretol s mágiou a preto u neho verbuje nováčika na post ďalšieho Strážcu. Možno preto doňho nevidíš. Ktovie koľko ľudí takto skrýva tajomstvá mágie a ani o tom neviete," nadhodil som a nevedel sa rozhodnúť, čo si dám.

„Vieš, kto má prísť?"

Pokrútil som hlavou.

„Možno by som mu videla do hlavy, keby som bola plnohodnotná Zberateľka," hundrala.

„Ani Aaron to nevie," pripomenul som jej.

„Dobre, dobre. Stále to však nemení nič na tom, že si dostal znamenie skôr ako ja. Nie je to fér," založila si ruky na prsiach. „Nedávaj mi to," povedala, keď som jej podával lístok, mysliac si, že sa rozhodnem podľa nej, „niečo mi vyber."