Zberatelia tajomstiev ✔

XXII. Temný, ktorý používa holé vety

Media: Seth Drammel 

Soundtrack: Imagine Dragons - Natural

Temný, ktorý používa holé vety

„Pozrime sa na to! Úrad znova funguje!" zvolal hrubý hlas Spektra, ktoré stálo nad nami. Zasmialo sa chrapľavým smiechom, aby si potrebovalo každú chvíľu odpľuť. Rypáku podobný nos sa mu pri smiechu nechutne krčil. Nevyzeral o nič vábnejšie než znel.

Simone podo mnou sa snažila vymámiť spod mojej váhy a vzápätí som zacítil jej lakeť v mojom boku a nadávka spomedzi pier mi len tak vyletela. Priamo pod rebrá, doriti! Pretočil som sa tak, že som ju uvoľnil a zahľadel sa do vytešených tvárí Spektier nad nami. Až vtedy, keď som videl iskry v ich očiach, mi došlo, do akého obrovského problému som sa to vrhol.

Čo mi snáď preskočilo?!

Musel som mať zatmenie mozgu a absolútne nerozmýšľať, keď som sa rozbehol za šprintujúcou Charlotte a za Simone zomierajúcou na nedostatok kyslíka. Ryšavé dievča prebodávalo pohľadom jedno Spektrum po druhom, akoby mala reálnu šancu ich tým zastrašiť. Bruneta medzitým na zemi chytala dych. Červená z jej líc zmizla, keď zbledla strachom, kde a pred kým sa to vlastne ocitla.

Postrehol som v jej tvári presne ten moment, keď si uvedomila, to isté, čo ja.

Je po nás.

Toto nebolo to isté, ako keď sme sa dostali do Jeremyho bytu a z neho sa vykľul náš nepriateľ. Nebolo to to isté, ako keď nás napadol Theo v hoteli v Asheville. Nedalo sa to porovnať s tým, keď nás sem voviedli pred pár dňami. Vtedy som si myslel, že zomriem. Pozeral som sa do očí nepriateľa a veril som, že toto je to posledné, čo v živote uvidím.

Tentoraz to bolo iné ako v predošlých prípadoch, čo som čelil Spektrám.

To uvedomenie došlo celkom rýchlo.

Ani adrenalín nestihol celkom vyprchať.

Nemyslel som si, že zomriem. Nie. Tentoraz nie.

Vedel som, že sa tak stane.

Pomaly som sklápal pohľad, lebo som už nezniesol pohľad na tých, ktorí nás pošlú za Mortalis. Presunul som ho na Charlotte a na jej húževnatý pohľad. Zo zelených očí jej sršali blesky a i napriek tomu, že ležala po preletení cez Úrad na zemi neozbrojená, vyzerala ako bojovníčka. Tak som ju ale videl len ja. Pre Spektrá bola len hlúpym deckom, ktoré sa svojím idiotským rozhodnutím odsúdila na smrť.

S poslednou časťou vety som absolútne súhlasil. Problém bol v tom, že i ja som bol idiot, keď som za ňou utekal len čo som ju videl vybehnúť z budovy, kde prebiehalo zasadanie. Bola to reakcia, ktorú som nedokázal ovládnuť. Akosi hneď mi došlo, že sa rúti do problému, z ktorého ju bude potrebné vysekať.

Zrazu sa stalo niečo, čo ma donútilo znova preniesť zrak na Spektrá. To s rypákom letelo prudko dozadu a v plnej rýchlosti narazilo do budovy dvadsať metrov za ním, až v stene zanechalo prasklinu. Nadvihol som sa na lakte, aby som lepšie videl, ako sa zviezlo po stene a zostalo nehybne ležať na zemi. Po stene sa za ním tiahla krvavá škvrna ako náraz rozdrvil zadnú časť jeho lebky.

Vo chvíli, ako Spektrum padlo, sa muž, ktorého Charlotte prenasledovala, postavil na rovné nohy s pravou rukou vystretou pred sebou. Bolo desivé, ako to urobil jediným pohybom ruky, ale napriek tomu som chcel, aby v tom pokračoval. Čím menej nepriateľov vôkol nás, tým väčšiu šancu má naša skupinka idiotov na prežitie. V momente, ako som si to pomyslel, od nás leteli ďalšie dva Spektrá a Temný mal predpažené obe ruky. Pozrel som sa na neho zospodu. Obočie nad modrými očami mal takmer spojené od sústredenia a hnevu, ústa v pevnej úsečke. Na mojej tvári sa však začal črtať úškrn.