Zberatelia tajomstiev ✔

XII. JJ nechá zmiznúť Chrisovho kamaráta

Media: Jason Jared Knight

Sountrack: Unions - Bury 

JJ nechá zmiznúť Chrisovho kamaráta 

„Jedna obyčajná hore-dole. No a čo?!" vykrivil ústa v nechutnom úškrne. I keď stál Chris asi dva-tri kroky odo mňa, neušlo mi, že ho striaslo, keď sa pozeral na Jeremyho výraz. Zaťal päste, aby sme si nevšimli, že sa mu trasú ruky od zlosti. „Nechápem, prečo to tak riešite. Keby si niekto z nás vzal jej telo, tak to pochopím – ide o rovnováhu. Ale smrť bezvýznamného človeka? Čo vás do toho?"

„Tento svet nepozostáva len zo Zberateľov a Spektier. Patrí aj obyčajným a nemôžete ich zabíjať len preto, lebo sú chytrejší ako vy," narážal konkrétne na Veronicu.

„Keby len urobila láskavosť pre svojho priateľa, tak by zrejme ešte žila. Zvedaví ľudia sú v konečnom dôsledku mŕtvi ľudia," zhodnotil.

„Načo ti bola tá dýka? Čo je to za zbraň?" skúšal ho vypočúvať a Jeremy zaryto odmietal odpovedať. Naštvane sa mu nadvihovala hruď a videla som na ňom, že nebol ďaleko od toho, aby mu jednu vrazil. Ruku striedavo uvoľňoval a dával do päste. Ja na jeho mieste by som pred Jeremym nepokojne chodila a rozmýšľala, čo s ním ďalej. JJ sa iba týčil nad ním a prebodával ho pohľadom. Rozmýšľal, čo teraz? Ruku do ohňa by som za to teda nedala. Bolo oveľa pravdepodobnejšie, že má plnú hlavu desivých a násilných obrazov, čo chce Jeremymu urobiť.

„Tá dýka je z nejakého dôvodu dôležitá. Vedel si, že ak ti ju nedonesie, si mŕtvy. Zabil si ju, aby si si niečo dokázal? Že to nie ty skončíš v kaluži krvi, ale zbytočný človek?" pokračoval JJ. Chris, bledý v tvári, urýchlene opustil miestnosť, ktorá mohla byť Jeremyho spálňou a do ktorej plynule prechádzala chodba, bez oddelenia dverami. Nepovedal ani slovo, iba sa otočil a zmizol vo vedľajšej izbe.

Zľakla som sa, že sa chystal odísť z bytu. Nepočula som však otváranie žiadnych dverí. Iba potreboval byť sám. Alebo sa už nevládal pozerať na Jeremyho tvár, pod ktorou sa nenachádzal jeho kamarát, a mal dosť rečí, ktoré vypúšťal z úst.

„Ľudská rasa padne a nebudú existovať Zberatelia, ktorí by im zachránili zadky. V podstate sa to už začalo," dodal zlovestne. Prázdna Rezervácia. Správy bez odozvy. Nemohli sme sa tváriť, že nemá pravdu. O toto im šlo? Zničiť ostatných, aby boli Spektrá na vrchu rebríčka? A akého rebríčka, ak nebude existovať nikto, kto by bol pod nimi?

„To nedovolím!" precedil pomedzi zuby. Naozaj rada by som ho podporila, no Jeremy mal pravdu. Niečo sa už začalo a možno to bolo práve vyhladenie Zberateľov. Ľudí nezničia všetkých, potrebujú ich na schránky. No my, ich nepriatelia, im iba stojíme v ceste, takže sa nás radi zbavia.

„Neviem či si nahluchlý, no teraz som ti povedal, že to už začalo," hovoril tónom, akoby sa rozprával s retardovaným človekom. „Sami si za to môžete."

JJ-a už prešla trpezlivosť. Ani sa mu nečudujem. V priebehu dvoch dní prišiel o rodinu, zrejme o všetkých aktívnych Zberateľov, mal na krku mňa a stretli sme najneobľúbenejšieho obyčajného, ktorý nás zaviedol k uSpektru, podieľajúcom na útoku na Zberateľov. A teraz mu povie, že si za to môže sám.

Neviem, ako sa to stalo, prebehlo to prirýchlo pre moje oči. JJ-ovi ale očividne rupli nervy. Rýchlosťou, kvôli ktorej som poriadne ten pohyb ani nezaregistrovala, vytiahol spoza opaska dýku a vrazil mu ju do ľavého ramena. Jeremy zvreskol od bolesti, ja som zhíkla od prekvapenia. Myklo ním dozadu a zakolísal sa na stoličke, ale nespadol. Ja som mimovoľne cúvla o krok.