Zberatelia tajomstiev ✔

XXXV. Zvedavec postupuje o level vyššie

Media: Aaron Foster

Soundtrack: Small Black - No Stranger

Zvedavec postupuje o level vyššie

Prudko som sa postavil a zrazu som sa týčil nad Fosterom. Po tejto informácii som na neho vyvaľoval oči, hruď sa mi prudko dvíhala, ruky som zatínal v päsť. Lomcoval mnou hnev, ktorý prišiel odrazu, bez varovania. Vzbĺkol vo mne a nemienil moje telo tak skoro opustiť. Všetok som ho sústredil na Aarona.

Nebol to azda on, kto nám hovoril, že je zakázané prejsť bariéru? To on nám povedal, že v tomto nemám slobodnú vôľu a musíme sa podrobiť príkazom. Čo sa s nimi stane až sa vrátia späť? V takejto situácii je nemožné predpokladať, ako Rada zareaguje a dúfať v zhovievavosť bolo bláznovstvo.

Ak sa dostanú späť! Tam vonku číha nebezpečenstvo na každom kroku. Pre nás Zberateľov je v tejto dobe vonkajší svet väčšou hrozbou ako kedykoľvek predtým. Nie som strachopud, ak sa pôjde bojovať, určite budem medzi tými, čo pozdvihnú zbrane. Ak sa vydáme zabíjať Spektrá, pôjdem s nimi. Pustiť však von len dvoch z nás – zbláznil sa?! Vonku predsa sneží! Buď je to rapídnym vznikom Temných, alebo pádom osamotených Zberateľov. To predsa vedel!

„Povedzte mi, že to je vtip," prehovoril som cez stisnuté zuby.

„Vieš, že ja nežartujem," odpovedal mi pokojne. „Nie sú jediní, ktorí sú vonku na misii."

„Vidíš, JJ, sú na misii. Rada by si nedovolila poslať ich preč, keby si nebola istá, že..." jeho hlas postupne tíchol, ako si uvedomoval fakt, ktorý mi došiel skôr ako jemu. Spomaleným pohybom preniesol pohľad zo mňa na Aarona a nevyzeral, že by s neprítomnosťou dvojčiat v takomto prípade súhlasil. „To nie je oficiálna misia," povedal nakoniec.

„Jasné, že nie. Inak by ho netrápilo, že sa nám ich neprítomnosť zdala zjavná tak skoro," odvrkol som a rozhodil rukami. „Ste za tým vy? Za tou misiou?"

„Áno, ja som iniciátorom..." nadýchol sa, aby pokračoval. Nenechal som ho. Príliš to vo mne vrelo.

„Ste normálny? Ako ste mohli dať do pohybu niečo také? Je to samovražda, sami ste tvrdili, že to je nebezpečné! A prečo práve oni?"

„Keby to bol niekto, koho nepoznáš alebo ti je ukradnutý, tak by si s tým bol v pohode? Spalo by sa ti v noci lepšie?" spýtal sa ma chladne.

Sklapol som. Musím povedať, že mi to ubralo pary. Nie všetku, ale dosť na to, aby som ako tak pokojným hlasom odpovedal: „Samozrejme, že nie."

„Ale nevrav," zatiahol neveriacky. „Určite by si sa takto nerozčuľoval. Ide o to, Jason Jared, že tým dvom, ako aj ostatným, ktorých sme von vyslali, sme iba navrhli možnosť ísť na túto misiu. Mohli odmietnuť a nikto by sa na nich nehneval. Neboli do ničoho nútení. Vybrali si sami. Súhlasili s tým takmer okamžite. Nikdy by som za brány bezpečia neposlal niekoho nasilu! Aspoň v tomto konkrétnom prípade nie."

„Prečo by si to vybrali?" nechápal Chris. Teraz nešlo len o jeho sebeckosť a udržanie svojho zadku v bezpečí. Tentoraz som to nechápal ani ja. Čo za misiu to bolo, že ani nezaváhali a nepotrebovali čas na premyslenie?

„Viete, že Rada oficiálne poslala niekoľko tímov vonku na rozličné úlohy. Prestali sa ozývať," po týchto slovách som si pomaly sadol. To nebolo dobré, ani zďaleka. Hannah, Emma a dokonca aj ten idiot James boli tam vonku a niečo nebolo v poriadku. „Poslednú správu, ktorú Rada dostala, poslala Hannah Montelairová. Vraj sa spolu so svojimi súrodencami skrýva v rodinnom dome a Owensovej s Brightom sa k nim podarilo tiež dostať. Dom je zabezpečení ochranou, no sú pod útokom. Netušia ako dlho to vydržia."