Zberatelia tajomstiev ✔

XXXI. Útrapy Starších

Media: Aaron Foster

Útrapy Starších

Po tom, čo som Aaronovi po zasadaní Novej Rady povedal všetko, čo sa zmenilo oproti starej realite, nevychádzal z údivu. Najmä z informácie ohľadom Keitha a že práve on je za všetkým, čo sa nám stalo. Alebo aspoň drvivej väčšiny. Trvalo mu celú cestu do Mesta tajomstiev, kým sa rozhodol, čo s tou informáciou urobí. Bolo to veľké tajomstvo, ktorého odhalenie by zmenilo všetko, v čo v tejto realite ľudia verili.

Prečo by ale mali žiť v klamstve?

„Vieš, že ak to odhalíme, zrejme prídeš o svoju pozíciu Staršieho, lebo ty si ju vlastne nikdy nezískal?" spýtal sa ma vážne, keď sme sedeli na dvoch stoličkách z pätnástich v Sieni Rady. Mali by sme ju teraz takto nazývať? My dvaja sme ťažko predstavovali Radu.

Nová Rada pozostávala z predstaviteľov jednotlivých rás, ktoré mali udržiavať svet v normálnom chode a rovnováhu na ťažko vybojovanej úrovni. Ale nejaký útvar predsa panovať v Meste tajomstiev musel. Niekto musel dozerať na zvyšné Rezervácie a nemohli sme to byť len my dvaja, pri Vitarovi!

„Obaja vieme, že sa na ten post absolútne vôbec nehodím," povedal som mu na to. Počas zasadania som rozumel všetkému, čo padlo, ale nevedel som tak narábať so slovami a prebíjať sa o hlas ako to robili oni. Moje vyjadrovanie sa bolo neohrabané a myšlienky nesúrodé a roztrúsené. Stále mi behalo po rozume, čo som spôsobil a nevedel som sa plne sústrediť. To nie sú hodnoty Staršieho, ktorého sme potrebovali.

„To je fakt," súhlasil.

„Nemuseli ste to povedať tak bezcitne. Mohli ste k tomu dodať, že mám iné prednosti," posťažoval som sa. Takto som sa cítil úplne neschopne.

„Aké prednosti, prosím ťa, Jason Jared?" naschvál zvraštil obočie, akoby o žiadnych nevedel. Musel ma naťahovať. To by nebol on.

„Ale no tak!" zvolal som a môj hlas sa odrazil od stien Siene. „Mám svoje prednosti, mám," povedal som tvrdohlavo. „Ale o tom neskôr, máme dôležitejšie veci na preberanie. Čo budeme teda robiť? Povieme svetu pravdu?"

„Nie," odpovedal okamžite a mne od prekvapenia vyletelo obočie až kdesi ku vlasom.

„Čože?" spýtal som sa zatajeným dychom. Čo to malo znamenať? Nemôžeme to tajiť! „Táto realita nie je skutočná."

„Samozrejme, že je. To je podstatou Pôvodného sna. To, čo si Sen vyberie, sa stane reálnym. Nikto nebude ani len tušiť, že sa niečo zmenilo. A tak to i ostane. Zahrávať sa s niečím tak mocným ako je mágia Sna je nebezpečné. Hovorím nie, Jason Jared!" zahriakol ma skôr ako som stihol oponovať. „Zberatelia tajomstiev nám ledva uveria, že sme všetko urobil pre ich dobro a že pre to sme odsúdili bývalých Starších na osud, ktorý ich čaká. Ak im predostrieš fakt, že podľa teba žijú v klamstve, skončil si. Bude jedno či ťa podporím, alebo nie. Na mojom názore nezáleží."

„Mne áno."

Neveselo sa zasmial. „To im je ale ukradnuté. Už tak prechádzajú veľa zmenami: my dvaja, Nová Rada, panujúce prímerie medzi svetlou a temnou stranou, strata Genevieve," menoval. „Predpokladám tiež, že nechceš vrátiť späť všetko, že? Towsend bude chodiť a Straší nebudú zahrievať zadkami miesta v tejto miestnosti. Tak by sa ti to páčilo, čo? Nemôžeš kombinovať reality. Buď jedna, alebo druhá. Vyber si. Svet s Radou, akú ju poznáme a s tým, že budeme vedieť, že Keith bol veľké, zlé, závistlivé Spektrum, alebo nový systém a ty prežiješ fakt, že svet nebude vedieť, kto bol skutočným nepriateľom. Keď som tam počúval, čo si mi hovoril, až tak veľa sa toho nezmenilo. Udalosti, ktoré nás viedli do vojny, ostávajú svojím spôsobom rovnaké," hovoril už pokojnejšie. „Kvôli Theovmu snu sa zmenili nepriatelia, to je fakt, ale udalosti ostali zväčša rovnaké."