Zberatelia tajomstiev ✔

XXX. Takto si to ale nepamätám!

Media: Chris Raynolds

Soundtrack: Ryan Star - Losing Your Memory

Takto si to ale nepamätám!

Ani párty nemohla vypudiť z mojej hlavy nejasnosti, ktoré som si nevedel už dobré tri týždne uspokojivo vysvetliť. Prečo by som si ja robil výlet ku Roanoke práve so Simone Gahammovou?! Nahováral som si, že to asi mal byť spôsob, ako jej vrátiť prezradenie môjho tajomstva na oslave začiatku leta. Prečo som sa rozhodol ťahať ju do lesa cez niekoľko štátov a ako sa mi ju tam podarilo dostať, mi ostávalo záhadou.

Ani ona mi nevedela povedať, čo tam so mnou robí.

Nevedeli sme si spomenúť, čo sme tam stvárali a prečo, a to bolo nielen divné, ale i desivé. Simone sa vyjadrila, že po tom, čo som jej vyviedol naposledy, by so mnou nešla absolútne nikam. Ja som vedel, že sám by som takúto hovadinu nevymýšľal a jediná osoba, ktorá mi prišla na um, čo  by bola schopná prísť s takýmto nápadom, bola Mia. Tej som sa opýtať ale tiež nemohol.

Nezvestnej osobe nemôžem klásť otázky. S Miou som mal stráviť celé prázdniny, no od Denveru som na ňu nemal žiadnu spomienku a nikto iný ju takisto nevidel. Vyzeralo to, akoby sa prepadla pod zem. To isté si dlho mysleli i o mne.

Matku skoro kleplo, keď sme sa vrátili domov. Už ma videla niekde mŕtveho, keď zistila, že Mia je na zozname nezvestných a po tom, čo som jej nezdvíhal mobil a nik z mojich priateľov o mne tiež dlho nepočul, naň pripísali i moje meno.

Bolo veľmi ťažké vysvetľovať polícii, čo som robil desiatky kilometrov od mesta, z ktorého som sa rodičom ozýval naposledy. Boli taktiež prekvapení, keď pri návrate domov so mnou videli práve Simone a nie Miu.

Čo robí Raynolds s dievčaťom, z ktorého si nepekne vystrelil? A prečo nie je s Miou, ktorá mu s tým vtipom pomáhala?

Keby som bol s hocikým iným, nebolo by to až také zvláštne. Ale Simone? Simone?! Čo som, dopekla, robil s ňou a prečo si to ani jeden z nás nepamätá? Jej mama celý čas trvala na tom, že mala ísť na nejaký tábor či čo, no ten očividne neexistoval. Simone nedokázala objasniť svoje klamstvo o nič lepšie ako som ja dokázal vysvetliť našu prítomnosť v Roanoke.

Pri vyšetrení nám v krvi nenašli žiadne drogy, ale polícia nevylúčila možnosť, že kým sme sa dostali do Roanoke, mohli sme byť pod vplyvom omamných látok. Poručník Collins dokonca prišiel s myšlienkou, že za náš stav zrejme mohli tie isté osoby, ktoré mali na svedomí Miu. Tá nebola doteraz nájdená. Pán Collins sa začal dokonca pohrávať s myšlienkou, že či naše zmiznutie nejako nesúviselo s masovou vraždou v Asheville – malého mesta, neďaleko lokality, kde sa začínali naše spomienky.

„Boli ste tam? Nespomínaš si?" kládol mi otázky a ja som otrávene opakoval, že neviem a že si nič nepamätám. Názov Asheville mi však niečo hovoril, znel mi povedome. Niečo ako stará, ťažko dosiahnuteľná spomienka kdesi vzadu v mysli. Snažil som sa ju zachytiť, ale odťahovala sa odo mňa, akoby nechcela, aby som na ňu dočiahol. Naštvane som si povzdychol. Štvalo ma, ako sa so mnou zahrávala moja vlastná myseľ. Preto som mu nepovedal, že mi to je známe. Vedel som, že by dorážal a chcel by, aby som si spomenul. Hovoril by mi, aké dôležité to je. A ja by som sa musel naháňať za spomienkou, ktorá ani nemusela byť skutočná. Zrejme sme sa niečo o Asheville učili na geografii, a preto mi to prišlo, akoby som to mesto poznal.

Simone im povedala, že jej to niečo hovorí. Z toho, čo som sa dopočul od matky, jej to hovorilo asi toľko čo mne. Urobil som dobre, že som im tvrdil, že si na to mesto nespomínam. Simone Collins kvôli tomu vypočúval podstatne dlhšie než mňa.