Just a few seconds/Yoonseok✔

6.🌼

Bol som v metre a stále som si opakoval čo sa stalo pred pár minútami u nás doma.Keď som vystúpil z metra som tie myšlienky hneď zahnal preč.Metro nieje tak ďaleko od domu v ktorom pracujem takže som išiel pešo.Strážim tam 7 ročného chlapca každú Stredu a Piatok a ostatné dni som v Starbuckse.Jeho otec pán Lay je obchodnik a chodí na pohovory takže nemôže byť sám.Ani by nebol veď tam maju chyžnú alebo domácu to je jedno proste sa tam o nich stará.Ani do školy nechodi,má domáce vyučovanie.Predsa len bohatý si môžu dovoliť viac.O pár minút neskôr som stál pred veľkym domom a zvonil na zvonček.Dvere sa hneď otvorili dokorán a v nich stála chyžná pani T.Vošiel som dnu keď na mňa vybehol usmievavý chlapec.Všimol som si že pán Lay tu už nieje.To je fajn pretože nieje moc príjemný človek.Práca mi ubehla pomerne rýchlo. S chlapcom sme sa hrali,spievali,naháňali a všeličo možné. Rád tam chodím pretože mi to ani ako praca nepripadá,mám rád deti a celkom to s nimi viem takže to nieje ťažké.Domov som sa vracal až okolo 6tej večer lebo dnes sa pán Lay zdržal tak ja som tam ostal dlhšie.Otváral som dvere od bytovky a vyšiel hore po schodoch.V tom sa mi zastavilo srdce.Nechápal som.Pred dvermi boli 2 kufre a jedna väčšia krabica.Prišiel som bližšie aby som zistil prečo to tu je ale tak.Len čo som prišiel k tomu všimol som si papierik nalepený na vrchu krabici.

Drahý Hoseok

Toto sú všetky tvoje veci.Kľúč ti už pasovať nebude.Vymenila som zámok.Nasťahujú sa tu nový ľudia.Nájdi si niečo iné a na mňa a tento byt zabudni.Naozaj to inak nešlo.

Teta.

Stuhol som,srdce sa mi zastavilo,pľúca nedýchali a ja som zostal stáť.Skúsil som sa spamätať a vyšlo to.Rychlo som vybral kľúče aby som zistil či je to pravda...no ona bola.Ani jeden kľúč mi tam nesedel.Do očí mi išli slzy ktoré som uz neudržal.Spadli mi kľúče a mne sa dodlomili nohy.Spadol som a začal ešte silnejšie plakať.Plakal som veľmi.Čo teraz so mnou bude? Zo zadu ma niekto objal...