Just a few seconds/Yoonseok✔

5.🌼

Ráno som sa zobudil na pípanie budíka.Jak ja ten zvuk neznášam.Ešte chvíľku som sa prevaľoval v posteli a potom som už bol nútený vstať.Z kuchyne sa ozval buchot.Pribehol som do kuchyne aby som zistil čo sa deje...keď som to videl mi spadla sánka až niekde do jadra zeme.Teta držala 2 taniere s praženicou a chlebom.Vyzera celkom pohode až na tie kruhy pod očami a rozcuchanými vlasmi."Pripravila som raňajky...dáš si aj ty?" tichým hlasom povedala a sadla si za stôl."V-veľmi rád" zakoktal som, sadol si za stôl a pustil sa do praženice.Nebola boh vie aka ale ani sa nečudujem bol som prekvapený že dokáže aj to no bál som sa či náhodou nieje otrávená.Celý čas bolo hrobové ticho.Neprišlo mi to trápne...proste sme si nemali čo povedať.Dojedol som ako prvy pretože som sa ponáhľal do prace.Odchádzal som z kuchyne no započul som slabý hlások "prepáč...prepáč za všetko" ani sa na mňa nepozrela proste ďalej jedla.Je to naozaj čudné čo sa dialo. Takúto som ju videl naposledy pred 3 rokmi keď ešte žil ujo.Bez slova som odišiel do izby sa obliecť a urobiť všetko ostatné.Keď som bol hotový pozrel som sa na mobil aby som zistil koľko je hodín "ešte len 7:56" povedal som si sám pre seba a odišiel sa porieť do obývačky čo robí teta.Dnes to naozaj nieje ona.Sedela na gauči a pozerala televízor.Nechal som to tam a šiel si pre veci.Dával som si na seba kabát keď ma v tom niekto objal...ten niekto bol teta. "Prepáč...naozaj mi to prepáč" neudržala sa a rozplakala sa mi do hrude.S neistotou som objal späť a po chvíľke sa od nej odtiahol.Zobral som si tašku a vyšiel z bytu.Tak toto bolo veľmi čudné.