Just a few seconds/Yoonseok✔

Epilóg

Bola by to krásna rodinka,ale niečo tu chyba... Jung Hoseok

Hobi pov.

Bolela ma hlava tak som sa šiel prejsť.Nevedel som kadiaľ idem. Išiel som tam kam mi nohy išli.Po možno par hodinach chodenia ma boleli nohy.Bol som v centre mesta.Išiel som smerom k metru,nechcelo sa mi ísť pešo. A vtedy som uvidel jeho ,lásku môjho života.Spomenul som si na všetky naše krásne spomienky.Bolelo to. Aj po tom čase so sme spolu neboli som ho miloval.Najhoršie bolo to že to bolo kvôli mne.A teraz sedím pri bytovke pod stromom a plačem. Ušiel som.

Keď som sa ukľudnil a utrel slzy všimol som si sedieť niekoho oproti mne na lavičke.Zľakol som sa.Bol to postarší pán tak okolo 40tky a pozeral sa na mňa. "Si v poriadku?" spýtal sa hrubým hlasom , "ani moc nie" odpovedal som uplakanym hlasom. "Asi sa stalo niečo zle keď taký kocurik ako ty plače" "p-prosím?" , "môžem ťa urobiť šťast..." , ani nedopovedal a ja som utekal preč neviem čo to bolo za týpka ale bolo to extrémne čudné.Otvaral som vchodové dvere.Chytil mi zadok.Ten hnusný starý pedo mi chytil zadok!Rýchlo som otvoril dvere štuchol do ňho a zavrel mu dvere pred nosom. Zľakol som sa keď niekomu začal zvoniť.Utekal som hore schodmi.Našťastie bývam na 1. Rýchlo som vybehol a odomkol dvere.Išiel po schodoch.Všimol si kde bývam!Zavrel som ich a zamkol.Buchal a snažil sa dobiť ich.Bol som vystrašený. Bál som sa.Volal som Jinovi. Ani to nezdvihol a muž sa dostal do bytu.Vylomil dvere.Kričal som ale nikto to nepočul.Zavrel dvere a oprel o nich stoličku. Zhodil ma na gauč a dravo ma bozkával.Usta som dal viac k sebe.Nechcel som to.Bal som sa.Vyzliekal ma a ja som sa bránil. Nešlo to pretože bol silnejší. Videl som stoličku lietať nado mnou.Dopadla za gauč.Muž prestal a obzrel sa dozadu. Neviem kto tam bol nič som cez neho nevidel.Prestal sa venovať mne tak som toho využil a utiekol do izby.Nevedel som čo robiť.Chvíľku bolo počuť nejaké rany a buchot.No potom to prestalo.Začal som sa báť ešte viac.Kto vyhral ? Ten muž alebo ten druhý muž ktorý mi pomohol? 1 krok...2 krok...3 krok....šlo to smerom do izby kde som sa nachádzal. Dvere sa otvorili.Neveril som vlastným očiam. Rozplakal som sa. Bol tam on. Hľadeli sme na seba.Plakal tiež. Po pár sekundách dobehol ku mne a silno ma objal.Konečne po takej dobe som zasa cítil jeho vôňu,cítil som ako keby sa celé moje telo naplnilo energiou.Obdialili sme sa.Prilepil sa na moje pery.Bol to najkrajší bozk ktorý som kedy dostal.Bol plný emócií,lásky,nežnosti.Odlepili sme sa pre nedostatok kyslíka. "P-prečo si tu?" , "prišiel som zachrániť svoju princeznú od zlého draka" povedal a pohladkal ma po líci. "Ako si vedel že som tu?" , "sledoval som ťa".

~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Flashback
Yoongi pov.

Bol tam on. Videl ma .Pozeral na mňa. Potom ušiel. Konečne som ho našiel. Hľadál som ho.Celý mesiac som ho hľadál a našiel som ho. Bežal som za ním. Bežal som niekoľko minút.Sadol si na lavičku a plakal.Bola dobrá možnosť tam ísť.Bol som na ceste. Sadol si tam nejaký muž. O niečom sa potom rozprávali.Zrazu Hobi ušiel a ten muž tiež.Potom mi to došlo ten muž ho naháňa.Ešte trocha som sa pozeral.Dostal sa do bytovky. Rýchlo som niekomu zazvonil ale nikto neotváral.Nakoniec mi otvorila nejaká pani.Bežal som po schodoch. Dvere na 1 poschodí boli otvorené.No skôr vylamane.Nakukol som do nich a bol tam.Chcel ho znásilniť.'No toto nie, nikto nebude šahať toto je moje' hodil som zo stoličku aby som upútal pozornosť. Keď si som upútal jeho pozornosť a prestal sa venovať Hobimu, Hobi ušiel a my sme spolu bojovali.Netrvalo to dlho. Vyhral som. Prešiel som k dverám a pomali ich otvoril.Bol tam vystrašený a uplakaný.Bolel ma pohľad takto na ňho. Stalo som ho neskutočne miloval.Objal som ho a dal mu ten najlepší bozk aký som vedel.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Stále Yoongi pov.

"Milujem ťa najviac na celom svete" , "aj ja teba" povedal a do široka sa usmial.Ten usmev mi tak strašne chýbal. To slnko v mojom živote znova zasvietilo.Po tých všetkých búrkach som bol konečne šťastný...pretože som bol pri ňom."No tak šup pobaľ si veci a ideme " povedal som a odchadzal z miestnosti , "čo ?p-prečo?" , "pretože ideš k nám a už nikdy neodídeš, a ten byt predame". Prišiel som k tomu parchantovi čo mi chcel zneužiť moju lásku. Ležal na zemi ešte v bezvedomí. Zobral som ho na ruky a vyhodil pred bytovku.Nebolo mi ho ľúto. To čo chcel spraviť ,fuj.

"Ociiiiiiiiii" zakričal malý chlapec keď sme vstúpili do nášho domu.Od kedy, odišiel od svojho biologického otca, vola ocko mňa. Nevadí mi to. Aspoň niekoho ma . A jeho oco nemá o ňho vôbec záujem. Bol tu mu doniesť nejaké veci a odišiel . Odsťahoval sa niekde do Ameriky.
Keď chlapec uvidel Hobiho do očí sa mu natrieskali slzy.Dobehol k Hobimu a obmotal sa mu okolo krku.Ako matka a syn. Obímali sa spolu a plakali.Objal som ich tiež. Ako jedna rodinka.A viete čo za to môže? Iba pár sekúnd... za tých pár sekúnd sa mi život otočil hore nohami a bol som šťastný . Iba tých pár sekúnd a zamiloval som sa do svojej lásky. Stačí iba pár sekúnd...A zmeniť sa môže všetko.

The end

^____________________^

Taaaak a sme na konciiii.Koniec mojej prvej knihy. JUPIIIIII. Ano ja viem písala som to dlho ale tak čo už. Hlavne že so to dopisala a dočkali ste sa toho endu. Chcem sa poďakovať za to že ste tuto knihu prečítali a zahlasovali za ňu.Mam taku radosť.Ste úplne naj naj naj naj.
Plánujem napísať ešte nejakú knihu s nejakým tým Yoonseok alebo VHope lebo proste rada shipujem tieto párky:)) Takže sledujte môj profil a majte saaaaa. PURPLE U ♡