Princ Slnko

1

Strhol som sa zo spánku a vystrelil do sedu.
Za chvíľu bude 7 hodín.
Usudzujem tak podľa svetla. To znamená, že ma čoskoro prídu zobudiť na raňajky. Absolútne nemám chuť byť na raňajkách a zasa dookola počúvať od otca tie isté somariny. Aký som nemožný a nedospelý. Aká nemožá je moja etiketa.

Nie dnes nie

Vyskočil som z postele a obliekol si obyčajné oblečenie aké nosia poddaný. Keby ma videl otec asi by ho roztrhlo.

Harold Edward Timothee Cornelius Styles! Vyzeráš ako sedliak! Si jediý následník trónu! zamysli sa už nad sebou a dospeje už konečne!

Počul som otcov hlas rozčuľovať sa v mojej hlave.
Áno som princ..
Bohužiaľ..
Kým som bol dieťa ešte sa to dalo zniesť. Bol som nadšený z toho, že dospelý ľudia podstatné starší odomňa ma musia poslúchať.
Cítil som sa tak veľko chápete.
No postupom času som prišiel na to, že to až taká sranda neni.
Vždy vás nechávajú vyhrávať v každej jednej hre.. dieťa to poteší, ale ja už nie som dieťa. Ani dospelý síce nie som ale som za rovnocennú hru. Nechcem aby robili voči mne ústupky len preto že som princ.
Ja ani nechcem byť princ. Nebaví ma to.
Kto by chcel byť princ?
Nemôžu sa mi ani do očí pozrieť, pretože by to bol prejav neúcty.
Vždy keď poviem ľuďom, že som princ správajú sa rovnako.
Nikdy som nemal kôli tomu priateľov. Až na môjho bratranca Nialla. Ale aj ten je tu v podstate z donútenia. Vraví, že je tu rád a rád mi robí spoločnosť, ale je to kravina.
Je gróf Niall James Horan z Írska a má 22.
Je dospelý človek prečo by zabíjal čas so svojim 17 ročným rozmaznaným bratrancom?

Samozrejme že ho zavolali kráľ a kráľovná aby mi robil spoločnosť. Tak to aspoň vravia. Podľa mňa na mňa skôr dáva pozor.
Od mala totiž utekám. Utekám opatrovateľkám, strážiam, učiteľom všetkým.
Aj rodičom... A povinnostiam
Kam však utekám nevie nikto.
Zistil som, že keď mam na sebe tieto ,,sedliacke handry" stráže si ma ani nevšimnú.
Len jeden jediný človek vie kam utekám. Náš stajník.

Odjakživa milujem kone. Neviem čo by som bez tých nádherných stvorení robil.

Roztvoril som do široka okno a vyliezol na parapet.
O tomto tiež nevie nikto.
Vedľa okna mojej komnaty je strom a po ňom sa výborne dá zliezť dole a zdrhnúť.
Stúpil som na konár ktorý sa pod mojou váhou mierne zohol. Zavrel som za sebou okno a zoskočil na zem.

Ovládol ma pocit neskutočnej slobody i keď viem že nepotrvá dlho.

Kto si myslí že byť princom sa rovná byť slibodný?
Takto tá rovnica nikdy nefungovala.
Mám putá cítim sa byť spútaný v úlohe princa. Není to ako v rozprávke. Ani zďaleka.

Rozbehol som sa cez záhrady priamo do bludiska. Poznám ho naspamäť. Keď som bol malý bol som v ňom celé hodiny a hľadal východiská. Ani architekt tohoto bludiska ho nepozná tak ako ja.
Bežal som cezeň. Cestou som si strhol z vlasov hodvábnu stužku. Nenávidím ich nosiť z duše ale budem ju ešte potrebovať. Zastrkávajuc si ju do vrecka som pribehol k stajniam.
,,Dobré ráno Anders!" Pozdravil som asi najmilšieho človeka v hrade.
,,Dobré ráno vaše veličenstvo" pozdravil sa mi a sklonil hlavu.
,,Prosím vás Anders stačí Harry." Zopakoval som mu už asi po tisíci raz za tento týždeň.
Starší muž s azúrovo modrými očami sa na mňa len láskavo usmial. Niekedy mám pocit že mi je otcom viac ako ten môj.
Podišiel som k svojmu žrebcovi Jacquesovi. Je to anglický plnokrvník čierny ako uhoľ. Neverí dvakrát ľuďom. Ale ja ho poznám od žriebätka a máme medzi sebou naozaj silné puto.
Moje myšlienky akoby potvrdil Jacques opretím si čela o moju dlaň.
Usmial som sa a začal s opateru.
Zvykol som to robiť vždy po raňajkách lenže v poslednom čase nestíham.

,,Ako sa máte Anders?" Prehovoril som aby som prerušil to ticho medzi nami.
,, Pomalyčky vaš...Harry'' opravil sa rýchlo.
Usmial som sa naňho. Chcel som pokračovať v našom začínajúcom sa rozhovore, ale to do stajne prišiel Niall.

Odkiaľ vie kde má nájsť sakra?

,,Bratranček poď na raňajky." Pozrel na mňa a odhrnul si blond vlasy z čela a zablúdil pohľadom za seba.
,, Nechcem Niall." Odkladal som náradie na čistenie kopýt.
,, Musíš už teraz kráľ dosť pení" povedal a pozrel mi do očí.
No zbohom a je to tu zas.
Pozrel som na Andersa a pousmial som sa.
,,Prepáčte budem musieť ísť." Ospravedlňoval som sa mu
,,To je v poriadku vaše veličenstvo" povedal a ani neodtrhol zrak od svojej práce. Práve kedlď mi konečne začal hovoriť po mene...
Vzdychol som si a vzhliadol k bratrancovi.
Psychicky som sa začal pripravovať na výbuch môjho otca. Neviem čo na mňa vytiahne tentokrát. Ale je jasné že sa pred jeho výstupom  musím ešte rýchlo prezliecť lebo bude ešte horšie.
,,Môžeme ísť?" Povedal nervózne Niall a šúchal si predlaktie. Ako vždy keď je nervózny. Kto by nebol nervózny z rozčúleného kráľa?
,, Pome." Povedal som a vykročil k hradu.
Psychicky pripravený zniesť otcov hnev.