Princ Slnko

9

,, Nie. Ja? A zamilovať sa? Pche čo si?"
Zahováral som rýchlo. 

Je pravda že sa snažím vyvliecť zo zásnub do ktorých ma tlačí otec. A hrozí že ak si nevyberiem nejakú tetku z obrazu tak mi jednu vyberie sám.
Posledné dni sa o Tom však nejak mlčalo z otcovej strany.
Chvála Bohu.
No na oplátku tie nešťastné rozpori o mojom vzdelávaní.

,,Ale áno! Toto už nezahovoríš bratranček." 
Chytil sa Niall potencionálnej príčiny mojej nepozornosti a už zaberal viac a viac.

Cítil som ako si ma prezerá a hľadá ďalšie symptómi zamilovania sa.

V duchu som sa modlil nech nič také na mne nenájde.

Krutá realita ktorá ma miluje je totiž taká že nie len otec ma tlačí do vzťahu, ale aj Niall.
A teraz som mu dal dobrý dôvod. Sakra.

Nemôže na mne nič nájsť, nemôže, nemôže veď, nie som zamilovaný, nie som zamilovaný nie som. Zamilovaný....
Či?

,,Pozri ako sa červenáš." Ďobol má do líca.

,,Ja sa nečervenám." Popieral som aj keď mi to bolo asi nanič keďže ma Niall vidí.

,,Ale červenáš. Si v Tom až po ušiiii." Rozosmial sa svojim typickým HA HA HA HA HA smiechom.

,,Kto je tá nešťastnica Harold?" Začal vyzvedať.

,, Nejaká barónka? Alebo grófka či lady ..."

,,Nie, nie, nie"
Zamietol som každý jeden jeho návrh

,, Tak potooom. Potom potom.." zamyslel sa Niall úporne pozerajúc do zeme

,,Je to dvorná dáma!" Vyhŕkol presvedčený o tom že tentoraz trafil do čierneho

Smola kamoško

,,Nie" pokrútil som zamietavo hlavou

,,Do šľaka." Zahrešil si popod nos a mračil sa. Tento raz premýšľal ešte úspornejšie ako doteraz.

,,Je to niekto zo služobníctva!"

,,Nie Niall!" Zvýšil som hlas a vymanil sa spopod jeho ruky. Začínal mi žrať nervy.

,, Není ani princezná, ani barónka, ani lady, ani dvorná dáma a ani slúžka.
Pretože žiadna taká není. Pochop to. Pochop že ja NIE SOM zamilovaný. Do nikoho."

Niall na mňa zostal v šoku pozerať.

Otočil som sa a zmizol vo svojej komnate.
Dvere sa na nej zavreli spolu s Niallovim nádychom ktorý bol predzvesťou že mi chce niečo povedať.

Ale dvere sa zavreli a odrezali Nialla odomňa. Ako stena.
Ako stena ktorá ma odrezala od jeho prenikavými pohľadmi.

Stál som uprostred komnaty a pozeral sa na dvere až kým som nepočul Niallove kroky odchádzajúce smerom k západnému krídlu.

Až vtedy som si vydýchol a išiel k svojmu písaciemu stolu.

Prepískol som to.

Pomyslel som si keď som na kôpku poznámok kládol pero a atrament.

Nemal som tak vybuchnúť Niall si to nezaslúžil. Mám síce ,,ťažšie " obdobie ale nemal som si to na ňom vybíjať.

Vzdychol som si a pobral sa k dverám.
Musím sa mu ospravedlniť a dúfať v to že mi odpustí moju prchkosť a výbušnosť.

Veď ja predsa sám neviem aké city k Zare prechovávam. Stále mám v tom zmätok.

Raz proste vtrhla do môjho života a ako silná víchrica prevrátila všetky moje city a celé vnútro.

Odrazu neviem kým som.
Vždy som bol princ..
Ale kto som teraz?

Kto som v skutočnosti Zara?

***

Schádzal som po poslednej hodine dolu do šermiarne.

Uprostred miestnosti stál Niall a prázdny pohľad upieral do zrkadla. Bol tam sám. Tréner tam ešte nebol.

Ani sa na mňa nepozrel keď som k nemu pomaly kráčal.

Podišiel som teda úplne k nemu. Buď je stratený vo svojich myšlienkach alebo ma ignoruje.
Tu je asi viac pravdepodobná tá druhá možnosť.

Položil som mu ruku na plece.

Konečne obrátil zrak ku mne.
I keď len v zrkadle

,,Počuj mrzí ma to. Nechcel som tak vyletieť."

Otočil sa na mňa a pozrel mi do očí

,,Takže priznávaš že si zamilovaný?"

,,Nie"

Niall sa zasmial a potľapkal má po pleci.

,,Aj to príde. Ty baran," poťahal ma za cop, ,,tvrdohlavý baran"

,,Nerob odstúpil som od neho."

Škeril sa na mňa. Odľahlo mi. Je mi ako brat a jediný ,, kamarát" tuto. Nezniesol by som keby sa so mnou nebavil a pomyselná stena by medzi nami naozaj vyrástla.