Princ Slnko

7

Pozrel som naňho a to bola prvá chyba.
Jeho oči ma prebodávali.
Keby pohľad môže vraždiť už tam nestojím ja ale kôpka popola.
Hneď som sklopil zrak.

,,Kde si bol?" Vravel otec pokojne aj keď mi bolo jasné že mu v žilách vrie krv. Toto bolo také to takzvané ticho pred búrkou.

,, Ja som.. bol vonku." Pozeral som sa na svoje plátenky trochu zašpinené od hliny.

,, Tak vonku.." počul som ako zostupuje dole zo schodov a blíži sa ku mne.

,, A čo vaše hodiny vaša výsosť?" Zasiahlo má akým opovrhovačným tónom to vraví a vtedy sa mi rozplinuli všetky použiteľné výhovorky a zostalo prázdno.

,,Ja..''

,,Čo ty?! Čo ty Harold?!" A tu môžeme povedať bye bye otcovej sebakontrole. Už nebol pokojne vzpriamený na schodisku ale vrieskal mi priamo do tváre.

,, Ako si môžeš dovoliť vymeškať hodiny?! Čo si myslíš? Čo si o sebe myslíš?! Myslel som si že toto sme už prebrali ale ty opakuješ stále tie isté chyby stále znova a znova!" Namiesto toho aby ma jeho slová zasiahli ma vytočili.

,, Som na hodinách každý deň vyše 12 hodín. Nemám ani chvíľu voľno! Na tvojom mieste by som sa nečudoval prečo stále utekám!" Nakričal som mu do tváre a už to začalo.

,, Ako sa opovažuješ zvýšiť hlas na svojho otca?! A čo si čakal? Čo si čakal Harold povedz mi! Že budeš mať čas behať po vonku a chytať motýle?! Do pol roka musím z teba spraviť kráľa do šľaka!"

,,Ale ja nechcem!" Nech mi dá pokoj všetci mi už dajte pokoj.

,,Ani ja som nechcel! A tu som. Toto sa už opakovať nebude Harold aby ti to bolo jasné." Prstom mi šťuchali do hrude. Odstúpil som od neho chcel som zavrčat aby sa ma nedotýka ale on si samozrejme musel nájsť niečo iné a nepustiť ma ani náhodou k slovu.

,,Čo to máš na sebe? Vyzeráš ako sedliak a smrdíš od koní toto sa patrí na budúceho kráľa? Flákať sa s tými obludami po vonku?"

Zovrel som ruky v päste nechápe to nechápe nevie o čom hovorí

,,To niesu obludy ale mierumilovné stvorenia ktoré chcú len lásku a pochopenie ale to ty nepochopíš."

Otočil som sa na päte a išiel do východného krídla nemám chuť na hodinu šermu. Ani na večeru.

,, Počkaj maldý pán ešte som neskončil!"
Rozkrikoval sa otec ale ja som šiel ďalej. Nech si robí fackovavieho panáka z iného.
A to tento deň tak pekne začal.

Chcel som dnes ešte stretnúť Zaru ale už nechcem.
Dúfam že nič z tohoto nevidela ani nepočula lebo by bol všetkému koniec.
A to by som nezniesol. Nesmiem ju opäť stratiť. Aj keď touto pretvárkou na princovho komorníka môžem docieliť práve to že keď to zistí nebude chcieť mať so mnou nič spoločné. Pretože som ju ťahal za nos.
Nepekne a nečestne.
Ale stojí to za ten risk.
Obávam sa toho ako by sa ku mne správala keby vedela moje malé veľké tajomstvo.

Vošiel som do svojej komnaty a zabuchol dvere. Nechcem dnes už nikoho vidieť ani nikam ísť.

Ľahol som si krížom cez posteľ a vzal si knihu vo francúzštine.
Nech sa aspoň trochu odreagujem keď sa už odteraz všetko prvotriedne začalo kaziť.

Nepomohlo. Hlavná postava v knihe je v podobnej situácii ako ja a skoro každá pasáž mi pripomína Zaru alebo môj spor s otcom.

Frustrovane som zaklapol knihu a hodil ju nabok.

Keď sa neviem vyhnúť všetkým myšlienkam čo ma mátajú musím veriť že myšlienky na Zaru ich aspoň potlačia ak aj úplne nevytesnia z mojej mysle.

Zavrel som oči a predstavoval si ako sa na mňa usmieva.
Ako vyzerá jej tvár na slnku. A ako dobre musí vyzerať za mesačného svitu.

Ani neviem kde sa predstava zmenila na sen a okolo mňa sa točilo dievča s ľaliovou pokožkou a zafírovo modrými očami.

***

Strhol som sa na prudké búchanie na dvere. Sadol som si.
Všade bola už tma.
Bol som dezorientovaný.
Kým som sa stihol spamätať a nájsť kde sa nachádzam dva páry ruk ma už ťahali z postele.

Trvalo mi chvíľu uvedomiť si že sú to stráže. Viedli má po chodbe dole do haly a až von

Čo to sakra má byť? Prešli sme cez prvé záhrady až na kriketové ihrisko.

Stál tam Niall tréner a ako inak kráľ.
Stavím sa že to on toto celé zorganizoval.
Jasné že on koho iného by napadlo vytiahnuť má o pol noci či kedy z postele von.

Ovynul som si okolo seba ruky lebo vonku bolo chladno a obzrel sa po ihrisku.

Uprostred plochy stál terč pozrel som sa lepšie na Nialla a trénera. Držali luky a šípy.

Hodina polnočnej lukostrelby..
Čo viac si priať?